Nie je tomu ani tak dávno, keď sme plánovali a skladali rodokmene chovného páru, rátali počet spoločných predkov, ich vzdialenosť medzi sebou a zložitými výpočtami prerátavali mieru príbuzenstva. Niektorí pomocou prísnych matematických vzorcov (*IC a COR), iní sa zas spoliehali na svoj chovateľský cit a tzv. zdravý sedliacky rozum.

Snahou skladania rodokmeňov je vždy zachovať a upevniť dobré vlastnosti a nespájať tie zlé. Inými slovami minimalizovať riziko ochorení a genetických porúch a popri tom zachovať vlastnosti plemena a vylepšovať exteriér. Výsledkom má byť zdravý, funkčný a krásny ridgeback.

Dnes máme k dispozícií nielen genetické testy, ktoré nám priamo pomáhajú vyhnúť sa niektorým dedičným chorobám, ale aj ďalšiu pomôcku – genetický profil psa a výpočet diverzného koeficientu chovného páru. Tieto výpočty nám môžu o niečo presnejšie predpovedať genetické zdravie potomstva.

Avšak rovnako ako aj pri testoch platí, že ide o nástroj, ktorý nám môže byť dobrou pomôckou pri rozumnom plánovaní, ale nie vždy dobrým radcom. Náš pes sa neskladá iba z čísel a imaginárnych hodnôt, ktorými nakŕmime kalkulačku, stlačíme čarovný gombík a máme dokonalé šteniatka. K takému cieľu potrebujeme toho ešte omnoho viac.


Čo je to genetický profil psa?

Stanovenie genetického profilu znamená určiť súbor genetických znakov, ktoré sú pre daného jedince charakteristické a nezameniteľné (napr. ako odtlačok prstu). Podľa genetického profilu je možné jedinca jednoznačne identifikovať.


Ako ho vieme v praxi využiť?

Ak máme genetický profil psa, máme jeho celoživotnú identifikáciu, ktorú vieme využiť pri:
1) Preukázanie identity psa v prípade jeho straty, odcudzenia alebo nového čipovania po zlyhaní pôvodného mikročipu. Preukázanie identity je vyžadované pri uchovávaní mrazeného sperma.

2) Overenie rodičovstva v prípade pochybností, či daný jedinec je priamym predkom (potomkom) daného jedinca. Hľadajú sa spoločné znaky v ich DNA. Biologický rodič sa zhoduje s potomkom vždy z 50% v každej z sekvencii DNA.

3) Overenie "clear po rodičoch". Ak sú obaja rodičia testovaní na určitú dedičnú vlohu s výsledkom N/N (negative, clear) je automaticky aj potomok na túto vlohu “clear po rodičoch". Toto môže byť dokladované buď priamym testom potomka, alebo testom rodičovstva (šteňa je potomkom deklarovaných rodičov, ktorí nemajú onú genetickú chybu.)

4) Výber optimálneho chovného páru porovnaním variability genetických profilov potenciálnych rodičov.


Porovnanie genetických profilov - stanovenie diverzného koeficientu
- výber optimálneho chovného páru

zdroj: Genomia.cz
preložila Monika Tušanová

Diverzný koeficient je číslo, ktoré vyjadruje genetickú podobnosť daného chovného páru. Čím je číslo menšie, tým sú samec a samica geneticky rozdielnejší. Koeficient sa stanoví porovnaním ich DNA profilov.

Je žiadúce, aby bol chovný pár maximálne heterozygotný (rozdielny) v porovnávaných znakoch. Všeobecne platí, že čím viac vzájomne rozdielnych znakov jedinci nesú, tým menej sú si geneticky podobní.

Porovnanie genetických profilov chovných jedincov nám dáva príležitosť maximalizovať genetickú rozmanitosť (diverziu) v rámci plemena a zachovať pri tom požadované fyzické a psychické vlastnosti.

Porovnaním variability genetických profilov vybraných jedincov sa stanoví diverzný koeficient, na základe ktorého môže chovateľ vybrať geneticky najvhodnejší chovný pár.

Samozrejmosťou pritom musí byť, že optimálny chovný jedinec sa vyberá na základe viacero faktorov. Ako najdôležitejší je štandard plemena, zdravie, temperament, pracovné schopnosti, exteriér.

V dnešnej dobe má chovateľ na výber medzi špičkovými jedincami daného plemena z celého sveta. Ako sa správne rozhodnúť medzi dvoma či viacerými vybranými chovnými jedincami?

Práve porovnanie genetických profilov chovnej samice a niekoľko potenciálnych partnerov, alebo naopak chovného samca a niekoľko partneriek, nám môže uľahčiť správny výber. Pre ideálne párenie je vhodné vybrať geneticky najvariabilnejší pár, ktorý zachová čo najvyššiu genetickú rôznorodosť potomstva.

Vďaka špecializovanému šľachteniu jednotlivých psích rás došlo u viacero plemien k výraznému zníženiu genetickej variability (heterozygoti). Znížená genetická variabilita daného plemene často vedie k výskytu genetických chorôb a zníženiu počtu zdravých mláďat vo vrhu. Vo všeobecnosti platí, že s vyššou génovou rôznorodosťou v populácii plemena výrazne klesá riziko výskytu genetických chorôb. Preto sa v súčasnej dobe pri šľachtení kladie tak veľký dôraz na zachovanie či postupné zvyšovanie genetickej variability daného plemena.

Porovnanie genetických profilov potenciálneho chovného páru nám umožní výpočet tzv. diverzného koeficientu daného páru. Ideálny chovný pár má diverzný koeficient čo najnižší – taký pár produkuje s najvyššou pravdepodobnosťou geneticky najvariabilnejšie potomstvo.


Ako porovnať genetické profily psov?

Marker	Chromozóm		Marker	Chromozóm
INRA21	21		REN54P11	18
AHT137	11		INU030	12
REN169D0	14		Amelogenin	X
AHTh260	16		AHT121	13
AHTk253	23		FH2054	12
INU005	33		REN162C04	7
REN169O18	29		AHTh171	6
INU055	10		REN247M23	15
FH2848	2		AHTH130	36
AHTk211	26		REN105L03	11
CXX279	22		REN64E19	34

Príklad výpočtu diverzného koeficientu pre psí pár

S = genetický profil suky, pre ktorú hľadám ideálneho partnera (aby chovný pár bol geneticky čo najviac variabilný, mal čo najnižší diverzný koeficient)
P1 = genetický profil prvého potenciálneho partnera
P2 = genetický profil druhého potenciálneho partnera

Marker	Hodnota (S)	Hodnota (P1)	Hodnota (P2)
INRA21	97/99	97/99	97/97
AHT137	133/133	133/149	137/149
REN169D0	202/2016	210/212	202/216
AHTh260	246/250	246/250	244/252
AHTk253	286/286	286/286	288/290
INU005	110/126	110/126	110/126
REN169O18	160/160	162/162	160/166
INU055	210/210	210/210	210/210
FH2848	234/242	238/238	240/244
AHTk211	89/97	89/95	89/89
CXX279	120/128	118/124	120/126
INU030	150/150	150/150	144/150
Amelogenin	X/X	X/Y	X/Y
REN54P11	226/226	232/232	232/232
AHT121	92/94	92/92	92/102
FH2054	156/160	152/152	156/156
REN162C04	202/204	202/204	204/204
AHTh171	225/235	221/235	221/235
REN247M23	268/268	268/268	268/270
AHTH130	127/129	127/129	129/133
REN105L03	231/235	235/235	235/235
REN64E19	145/153	145/153	145/155

Výpočet diverzných koeficientov potenciálnych chovných psích párov:
(podľa kalkulačky diverzného koeficientu)

Marker	alt (S+P1)	alt (S+P2)
INRA21	0,5	0,5
AHT137	0,5	0
REN169D0	0	0,5
AHTh260	0,5	0
AHTk253	1	0
INU005	0,5	0,5
REN169O18	0	0,5
INU055	1	1
FH2848	0	0
AHTk211	0,25	0,5
CXX279	0	0,25
INU030	1	0,5
Amelogenin	--	--
REN54P11	0	0
AHT121	0,5	0,25
FH2054	0	0,5
REN162C04	0,5	0,5
AHTh171	0,5	0,25
REN247M23	1	0,5
AHTH130	0,5	0,25
REN105L03	0,5	0,5
REN64E19	0,5	0,25
Diverzný koeficient	9,25	7,25

Tabuľka ukazuje jednotlivé diverzné koeficienty u 21 určených markerov profilu suky a dvoch potenciálnych partnerov.

Interpretácia výsledkov

Pokiaľ má suka s partnerom úplne iné hodnoty v danom markeri, diverzný koeficient je 0.

Hodnota diverzného koeficientu 0.25 znamená 25% pravdepodobnosť, že potomok bude v tomto markeri homozygotný.

Hodnota diverzného koeficientu 0.5 znamená 50% pravdepodobnosť, že potomok bude v tomto markeri homozygotný.

Pokiaľ je hodnota diverzného koeficientu 1, potomok bude 100% homozygotný v danom markeri.

Celkový diverzný koeficient je súčtom jednotlivých koeficientov 21 markerov. Maximálna hodnota je teda 21, minimálna 0. Čím je hodnota diverzného koeficientu nižšia, tým lepšie.

V uvedenom príklade by sme teda volili spomedzi dvoch potenciálnych partnerov partnera č. 2, ktorého celkový diverzný koeficient so sukou je 7.25, na rozdiel od partnera č. 1, u ktorého celkový diverzný koeficient so sukou je 9,25.

Diverzia v jednotlivých markeroch u psov je v rámci plemien rôzna, záleží na genetickom základne daného plemena.



Spracovala ©Monika Tušanová, 11/2015
použité zdroje: genomia.cz a vlastné chovateľské skúsenosti

*Inbreeding Coeficient a Coeficient of Relationship