Pes ako predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)
- Právny rozbor -
Úvod
Tento rozbor je vypracovaný k povahe psa ako veci, ktorá je
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovení § 143 a
nasl. Občianskeho zákonníka vo vzťahu k vnútorným predpisom chovateľských klubov
a ďalších právnických osôb.
I.
V zmysle ustanovení § 118 Občianskeho zákonníka sú predmetom
občianskoprávnych vzťahov veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo
iné majetkové hodnoty. V zmysle ustanovení § 119 sú veci hnuteľné alebo
nehnuteľné. Občiansky zákonník pri vymedzení vecí hnuteľných vychádza z
vymedzenia nehnuteľností, pričom ostatné veci, ktoré nemožno klasifikovať ako
nehnuteľné považuje za veci hnuteľné. Nehnuteľnosťami sú v prvom rade pozemky a
všetky veci, ktoré tvoria ich súčasť, ako napríklad nerastné suroviny, porasty a
stavby s nimi spojené. Všetko čo je pevne spojené so zemou sa považuje za
nehnuteľnosť do tej doby, pokiaľ je prítomné prirodzené alebo umelé spojenie so
zemou. Ak dôjde k pretrhnutiu tohto spojenia vec sa stáva hnuteľnou. Možno
povedať, že veci, ktoré možno bez porušenia ich podstaty prenášať z jedného
miesta na druhé sú hnuteľné.
Čo sa týka právnej povahy zvieraťa, úprava Občianskeho zákonníka nepozná
vymedzenie zvieraťa ako osobitnej kategórie predmetu právneho vzťahu, prípadne
osobitnej kategórie veci. Príkladom takéhoto vymedzenia v zahraničí sú napr.
ustanovenia § 494 Nového Občanského zákonníku platného v Českej republike:
„Živé zvíře má zvláštní význam a hodnotu již jako smysly nadaný živý tvor.
Živé zvíře není věcí a ustanovení o věcech se na živé zvíře použijí obdobně jen
v rozsahu, ve kterém to neodporuje jeho povaze.“
Porovnateľné ustanovenie právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje.
Na základe uvedeného je preto potrebné psa ako zviera považovať pre účely
právnych vzťahov, ktoré sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka za
hnuteľnú vec.
II.
V zmysle § 123 OZ je vlastník v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním.
Vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, prípadne
dedením alebo rozhodnutím štátneho orgánu alebo aj na základe iných skutočností.
Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastnícke právo
prevzatím veci (princíp tradície).
Zviera, a teda ani pes, nie je v ustanoveniach Občianskeho zákonníka osobitne
vymedzenou vecou. Môže byť teda predmetom nadobúdania a scudzovania ako
ktorákoľvek hnuteľná vec. V zmysle ustanovení § 136 OZ môže byť vec v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Z ustanovení Občianskeho zákonníka
vyplýva, že spoluvlastníctvo môže byť podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Právna úprava bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa nachádza v druhej hlave druhej časti Občianskeho
zákonníka v § 143 – 151 OZ.
III.
V zmysle ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka je v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej v texte len „BSM“) všetko
čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva. Zákon vylučuje z BSM veci, ktoré nadobudol niektorý z
manželov dedičstvom alebo darom. Z BSM sú tiež vylúčené veci, ktoré podľa svojej
povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu podnikania len jedného z manželov. Z
BSM sú tiež vylúčené veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Vzhľadom na
povahu veci – zvieraťa možno z ďalšej úvahy posledne uvedenú kategóriu vecí
vylúčiť.
V zmysle ustanovení § 144 Občianskeho zákonníka užívajú manželia veci v BSM
spoločne a rovnako spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo
spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí
môže vybavovať každý z manželov. Pri posúdení toho, ktoré veci, resp.
záležitosti je potrebné považovať za bežné a ktoré za „tie ostatné“ treba
vychádzať z okolností konkrétneho prípadu. Z rozhodovacej činnosti súdov však
vyplýva, že za bežné veci sa nepovažujú predaj alebo kúpa nehnuteľnosti,
dispozícia s členským podielom v bytovom družstve, plnenie tretej osobe bez
právneho dôvodu ako aj poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty, uzavretie zmluvy
o vecnom bremene k nehnuteľnosti, ktorá je v BSM alebo aj nákup automobilu
väčšej hodnoty. Vo všeobecnosti možno povedať, že pokiaľ predmetom právneho
úkonu nie je dispozícia z vecou, prípadne jej zaťaženie vecným právom k cudzej
veci, možno hovoriť o bežnej veci, resp. záležitosti.
IV.
Občiansky zákonník celkom jednoznačne ustanovuje jednak spoločné
oprávnenie manželov, ale aj spoločné povinnosti manželov voči veciam patriacim
do BSM, pričom bežné veci je oprávnený obstarať ktorýkoľvek z manželov (§ 145 OZ).
Splnomocnenie na obstarávanie bežných záležitostí vyplýva priamo za zákona.
Zápis majiteľa resp. vlastníka v príslušnej rubrike preukazu o pôvode psa v
tomto prípade nemá hmotnoprávne účinky smerom k existencii bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, resp. oprávnenia na výkon vlastníckych práv
vyplývajúcich zo skutočnosti, že manželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
zvieraťa.
Analogicky možno k tejto situácií poukázať na vlastníctvo a používanie
motorových vozidiel. Zákon č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách
zakotvuje povinnosť evidencie motorových vozidiel. Ak sa predáva osobný
automobil, právnym dôvodom (titulom) na nadobudnutie vlastníckeho práva (titul)
k nemu kúpna zmluva, ktorá ale sama osebe auto neprevádza. Kupujúci sa stáva
vlastníkom automobilu a subjektom oprávnení vlastníka vtedy, ak mu bol automobil
odovzdaný a on ho prevzal. Evidenčné úkony na príslušnom dopravnom inšpektoráte
nemajú vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k automobilu žiadny právny význam.
Samotná evidencia teda nemá hmotnoprávne účinky vo vzťahu k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a tiež nemá vplyv na to či je predmetné
motorové vozidlo v BSM vzhľadom na to, že existencia BSM spravidla závisí od
vzniku a trvania manželstva. Je preto zrejmé, že aj keď je v evidencii
vozidiel zapísaný len jeden z manželov ako vlastník vozidla, motorové vozidlo
ako také patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na základe tejto
skutočnosti majú voči nemu oprávnenia a povinnosti bezpodieloví spoluvlastníci
spoločne.
Obdobne je potrebné rozumieť aj zápisu vlastníka v preukaze o pôvode psa. Je
zrejmé, že tento zápis nemá hmotnoprávne účinky a akákoľvek zmena v osobe
zápisu vlastníka v preukaze o pôvode psa, ktorá bude spočívať v zámene jedného z
manželov za druhého nebude mať hmotnoprávne účinky vo vzťahu k zmene v osobe
vlastníkov ani v ich oprávneniach a povinnostiach vo vzťahu k zvieraťu, ktoré
patrí do BSM.
Sme navyše toho názoru, že zákonné oprávnenie manželov obstarávať bežné
záležitosti vo vzťahu k veci, ktorá patrí do BSM má dôležité praktické dôsledky,
predovšetkým v prípadoch ak vznikne potreba k obstaraniu záležitosti v
neprítomnosti jedného z manželov a znemožnenie výkonu oprávnenia podľa § 145
Občianskeho zákonníka by mohlo viesť k vzniku škody.
V zmysle Chovateľského a zápisného poriadku Slovenskej kynologickej jednoty sa
za vlastníka psa považuje tá osoba, ktorá zviera získala právoplatne, je teda
nepochybne majiteľom psa a môže toto vlastníctvo preukázať platným preukazom o
pôvode psa. Na základe uvedeného tvrdíme, že preukaz o pôvode psa slúži
predovšetkým na evidenciu vlastníctva a na preukazovanie vlastníctva, ale
nemožno ho považovať za titul nadobudnutia a zápis v tomto preukaze
nemožno považovať za spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k veci -
zvieraťu.
Ako bolo vyššie uvedené, pes, resp. vo všeobecnosti zviera je vecou hnuteľnou a
pri nadobúdaní vlastníckeho práva sa neuplatní princíp zápisu
(intabulácie) ako je tomu v prípade nehnuteľností (kedy sa vlastnícke právo
zapisuje katastra nehnuteľností) ale princíp odovzdania (tradície).
Vlastníctvo zvieraťa sa teda nadobúda jeho odovzdaním kupujúcemu. Ak dochádza
k nadobudnutie zvieraťa jedným z manželov počas trvania manželstva nadobúda sa
toto zviera do majetku, ktorý patrí do BSM (ibaže by išlo o nadobudnutie
takým spôsobom, že zviera sa súčasťou BSM nestane).
V zmysle ustanovení Chovateľského a zápisného poriadku Slovenského poľovníckeho
zväzu je preukaz o pôvode psa verejnou listinou obsahujúcou meno a popis psa,
jeho pôvod preukázaný najmenej 3 generáciami čistokrvných predkov, skratku
plemennej knihy a číslo zápisu, dátum narodenia, ako aj ďalšie údaje o
chovateľovi a majiteľovi, o ohodnotení psa na výstavách a skúškach, prípadne
iné dôležité záznamy. Pre každého psa sa vystavuje len jeden preukaz o
pôvode, ktorý v prípade zmeny majiteľa psa musí predchádzajúci majiteľ odovzdať
novému nadobúdateľovi psa so zapísaním zmeny vlastníka a podpisom
predchádzajúceho majiteľa. Uvedené podľa nášho názoru jednoznačne potvrdzuje
predovšetkým evidenčný charakter preukazu o pôvode psa čo vyplýva
najmä zo samotného poradia úkonov, kedy najprv dochádza k zmene majiteľa (teda
prevodu vlastníckeho práva) a až následne odovzdaniu preukazu novému
vlastníkovi spolu s vyznačením zmeny.
20. august 2015
JUDr. Imrich Torma, LL.M.,
GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o.
Spoločnosť zapísaná v OR Okresného súdu Košice I
http://www.graban.sk/sk
