Cieľ testovania V týchto testoch je pes vystavený situáciám, z ktorých je možné vyhodnotiť
stupeň zachovania vzorca jeho pracovného správania sa, pre ktoré bol
vyšľachtený, pričom sa sleduje iba jeho prirodzené vrodené správanie sa (nie
naučené). Cieľom testu je stanoviť nakoľko je u testovaného psa zachovaná
plemenu typická povaha.
Všeobecné ustanovenia 1. Povahového testu sa môžu zúčastniť jedince s preukazom o pôvode po
dosiahnutí veku min. 18 mesiacov a úspešnom absolvovaní základného
socializačného testu potvrdeného klubom RRSK. Pri vysokom počte prihlásených
jedincov, prednostné právo účasti na povahovom teste majú členovia klubu RRSK
2. Psa počas testu môže viesť len psovod, plnoletá osoba, ktorá pozná propozície
a všeobecné ustanovenia tohto poriadku a ktorý je schopný psa zvládnuť aj za
mimoriadnych okolností, pričom je zakázané používať a mať pri sebe pomôcky,
ktoré ovplyvňujú výkon psa (škrtiaci obojok, hračky, pamlsky). Počas testu je
možné meniť psovoda len so súhlasom rozhodcu.
3. Usporiadateľ ma právo vymedziť priestor pre divákov, resp. ich vylúčiť z
akcie, pokiaľ bránia, alebo inak ovplyvňujú výkon psovodov a psov.
4. Z testov sú diskvalifikované agresívne a bojazlivé psy, psy ktoré v priebehu
testovania opustia psovoda a neprídu späť ani po treťom zavolaní. Rozhodca je
ďalej povinný diskvalifikovať psa aj psovoda z testov ak zistí nešportové
správanie sa psovoda, držanie motivačných predmetov alebo krmiva, porušenie
predpisov, porušenie nariadení o ochrane zvierat alebo priestupky voči dobrým
mravom.
5. Priebeh testovania sleduje a hodnotí trojčlenná komisia, ktorej predsedá
rozhodca.
6. Rozhodca je oprávnený pri pochybnostiach v príčinách správania sa psa
jednotlivé testy opakovať, prípadne zmeniť a je na jeho zvážení, či sa so psami
vykonajú naraz alebo postupne s každým psom zvlášť.
7. Jednotlivé testy sa nebodujú. Komisia hodnotí správanie psa a rozhodca
udeľuje známku “splnil“ alebo “nesplnil“. Pre celkové obstátie povahového testu
je nutné získať v každom jednotlivom teste známku “splnil“ a celkovú známku
“obstál“, pričom je rozhodujúci celkový dojem správania sa psa počas celej doby
testovania.
8. Právoplatnosť “Dekrétu o povahovom teste” (plemenu typickej povahy)
potvrdzuje klub RRSK pečiatkou a podpismi jeho prezidenta a rozhodcu. Je
doživotný pre konkrétneho psa.
Priebeh testovania V úvode testu je potrebné podrobiť každého prihláseného psa identifikácii
(odčítanie čipu, príp. tetovacieho čísla) pričom sa rozhodca oboznámi so psom,
jeho základnými povahovými črtami, sociálnym správaním a úrovňou socializácie.
1. Krátkodobé odloženie psa s reakciou na príchod cudzej osoby Psovod uviaže psa vôdzkou k pevnému miestu a bez akéhokoľvek povelu odchádza
do úkrytu, tak, aby nemal kontakt so psom. Pes môže stáť, sedieť i ležať.
Následne prechádza okolo psa skupinka osôb vo vzdialenosti cca 10m.
Pes sa má počas neprítomnosti psovoda chovať pokojne. Na okoloidúcu skupinu osôb
môže reagovať, avšak bez útočných signálov.
Po prejdení skupiny sa jedna osoba otočí a blíži sa smerom k uviazanému psovi a
snaží sa nadviazať krátky priateľský kontakt. Pes môže byť opatrný,
odmeraný, nedôverčivý, neutrálny, priateľský. Môže naznačiť figurantovi, že si
nepraje kontakt. Nesmie však javiť známky agresivity, útočnosti ani plachosti.
2. Citlivosť na hluk, zvedavosť
Psovod so psom prechádza lesom a zrazu v ich blízkosti cca 10 m spadne kovová
reťaz na kovovú tabuľu. Pes je na voľno alebo na voľno spustenej dlhej vôdzke
(stopovačke). Pes po úľaku (krátky úskok stranou) má prejaviť zvedavosť
minimálne natiahnutím krku a hlavy smerom k zdroju hluku. Ideálne je ak
zvedavosť preváži strach a pes ide miesto aj preskúmať. Aj počas skúmania má pes
krk natiahnutý na maximum, a je pripravený na okamžitý ústup.
3. Strašidlo, moment prekvapenia
Psovod so psom prechádza lesom a zrazu sa v ich blízkosti cca 10 m objaví
strašidlo (figurant alebo bábka v plachte). Pes je na voľno alebo na voľno
spustenej dlhej vôdzke (stopovačke). Pes po úľaku má prejaviť zvedavosť
minimálne natiahnutím krku a hlavy smerom k strašidlu. Ideálne je ak pes urobí
veľký skok nabok, pričom sa môže postaviť aj na zadné, zašteká a ostáva v
strehu. Ovláda sa . Potom zakrúži, tak aby sa dostal k strašidlu z opačnej
strany. Natiahne k nemu krk, ale zdržiava sa v bezpečnej vzdialenosti, aby bol
schopní rýchleho ústupu. Keď psovod podíde ku strašidlu (postaví sa k nemu,
alebo si k nemu sadne), následne príde bližšie aj pes. Strach preváži zvedavosť
a pes začne strašidlo preskúmavať. Aj počas skúmania má pes krk natiahnutý na
maximum, a je pripravený na okamžitý ústup. Po preskúmaní sa pes upokojí.
4. Dve strašidlá
Psovod so psom prechádza lesom a naproti z dvoch smerov prichádzajú dve
strašidlá. (figuranti oblečení v bielych plachtách s dierami pre oči). Pes je na
voľno alebo na voľno spustenej dlhej vôdzke (stopovačke). Žiaduce správanie
typické pre plemeno je, že pes sa rozhodne preskúmať jedného zo strašidiel
(niekedy aj obe). Neopúšťa svojho pána, postaví sa pred, vedľa alebo za neho a
vysiela signály: „Ak ja vezmem jedného, ty vezmeš toho druhého.“ Tu možno vidieť
typické správanie sa RR – ochotu spolupracovať so svojim pánom.
Ak sa začne pán s jedným z duchov rozprávať, väčšina psov podíde bližšie k
strašidlu (zozadu), očucháva ho, má krk natiahnutý, a keď zistí, že je to
človek, rýchlo ide preskúmať aj druhého figuranta.
Výsledky testovania pováh ridgebackov
Uspokojivý je fakt, že v dobe medializácie “nebezpečných psov“, ridgeback
nehryzie a neútočí. Typickým príkladom je test so strašidlom, kde mnoho
pracovných psov priamo zaútočí a zahryzne, čo doteraz žiaden testovaný ridgeback
neurobil.
Naopak, ridgeback pracuje spôsobom, aby sa vyhol konfliktu, ale zároveň je
zvedavý a chce strašidlo preskúmať. To znamená, že si vždy necháva dostatok
priestoru na útek a ústup, a súčasne sa vyhráža, aby zvrátil nebezpečenstvo.
Typický ridgeback len veľmi zriedka útočí.
Potvrdzujú to aj slová Stig Carlsona, člena komisie na testovanie pováh rôznych
plemien: „Ridgeback rozhodne nie je psom, ktorý sa hlava-nehlava vrhá do
nebezpečenstva – on sa mu dokonca snaží vyhnúť. Mnohé z testov správania,
zamerané na odvahu ridgebacka, interpretované ako útočnosť a chuť napádať,
dopadli zle, keď sa od neho očakávalo, že na útok figuranta s ochranným rukávom
zareaguje tiež útokom.“
Hans Enulf – člen Európskeho výboru RR, člen rady SRRS: „Rodézsky ridgeback
sa systematicky vyhýba konfliktom, ba navyše sa často postaví medzi dvoch
protivníkov v snahe napätú situáciu upokojiť“
Neželané výsledky testovania ridgebackov sú, že približne 10% z nich má
nežiaducu reakciu pri nárazovom a silnom hluku (streľba) a mnohí ďalší vykazujú
viac podráždenia, ako by bolo vhodné. Testovanie ridgebackov v posledných rokoch
ďalej poukazuje na fakt, že naše ridgebacky sú čoraz viac rezervované a vyhýbajú
sa manipulácii s nimi.
Záver
Ridgeback bol pôvodne pracovný - poľovný a strážny - pes a pre tieto účely je
potrebné zachovať jeho pôvodné povahové kvality. Preto pri vyhodnocovaní jeho
povahy je nutné klásť maximálny dôraz na to, k čomu bol vyšľachtený. Úzka spolupráca s človekom
pri love, a tiež aj maximálna samostatnosť a odvaha pri strážení jeho rozsiahlych fariem.
Avšak pod pojmom “odvaha“ sa od ridgebacka neočakáva bezhlavé útočenie na zdroj
možného nebezpečenstva, ale naopak čo najrýchlejší úsudok a správne vyhodnotenie
situácie.
Na Slovensku nie sú povahové testy ridgebackov povinné pre zaradenie do chovu,
avšak v posledných rokoch stále viac chovateľov používa vo svojom chove
testovaných psov. Nie je to len vec prestíže ale aj fakt, že ridgeback je stále
populárne plemeno práve pre jeho povahové vlastnosti, ktoré je nutné v chove
zachovať.
Ideálne by bolo, aby sa v chovateľstve pri výbere partnera bral rovnaký ohľad na
fyzické i psychické kvality psa. To znamená, mal by sa vždy hľadať partner,
ktorý neupevňuje nedostatky, ale posilňuje prednosti (kvality) psa v chove. A
práve k tomu účelu slúžia tieto povahové testy ridgebackov.
