Prvý titul "Šampión Slovenska" pre plemeno RR bol zadaný v roku 1997. Odvtedy bolo plemenu zadaných viac ako 100 týchto titulov.
Pozri kompletný archív ocenených slovenských RR.
Canisterapia ma zaujala už dávno kvôli povahe mojej prvej sučky Kittany (Bajka Agátový kvet), len akosi tu na Slovensku sa skúšky nekonali. Po nej som si nechala sučku Beu (Boswelli Bea Solipse) a na moje prekvapenie povaha ako Kittana, no trocha menej dominantná vo svorke, ktorá mi s veľkou radosťou od mala pomáhala. Od narodenia som ich učila, že s nimi môže hocikto manipulovať, chytať ich za uši, chvost, labky, naučila som ich pomáhať ľuďom, mať z toho radosť, prinášať predmety - telefón (raz to obal nerozchodil :-)), ďalej deku, tašku... Príprava spočívala v chodení do škôlok, nákupných centier, cesta vlakom, električkou, autobusom a mnohými inými aktivitami potrebnými pre normálny vývoj zdravého a psychicky vyrovnaného psa. Dnes (23.5.05) som robila Beou skúšky canisterapeutického psa, Bea v 18 mes. splnila skúšky náročné hlavne na psychiku a sebaovládanie. Takže je už aj RR terapeut :-), v najbližšom termíne pôjde aj jej mamina Kittka, len teraz sa chystá na maminkovské
povinnosti.
Čo je to Canisterapia?
Názov canisterapia (z latin. Canis familiaris-pes domáci a therapia-liečenie)je spôsob terapie, v ktorom sa využíva pozitívne pôsobenie psa, na duševné zdravie človeka...
Trocha z histórie:
Korene canisterapie siahajú už do ďalekého historického obdobia. Náznaky najstaršieho spojenia medzi človekom a psom siahajú až do obdobia 30000 rokov p.n.l... Dôkazom úlohy psa ako pomocníka a spoločníka, je nalez hrobky starej 12000 rokov, objavenej v severnom Izraeli. Našli sa pozostatky človeka a psa, ktorých telá boli uložené tak, že ruka človeka bola preložená cez v psa. Z toho sa dá usúdiť, že išlo o zvýraznenie puta medzi človekom a psom.
Už v mytologických prameňoch starých Grékov a Rimanov môžeme nájsť zmienky o liečivej sile psieho jazyka. Alebo v Pompejach, kresby nevidiaceho človeka sprevádzajúceho psom. Na hradoch v Stredoveku boli obľúbené malé plemená psov pri liečbe reumatizmu.V r. 1570 Dr. Caius, fyzioterapeut a osobný lekár kráľovny Alžbety, liečil bolestivé časti tela prikladaním psíkov malých plemien tesne k chorému miestu... V roku 1942 boli psi prvý krát použití ako súčasť pri rehabilitácii vojn. zranení.
Ako prvý sa o využitie psa v terapii bol am. psychiater Boris Levinson po tom, ako si všimol náhodne stretnutie svojho psa s emociálne postihnutým dieťaťom, dovtedy dieťa s ním nejavilo záujem o komunikáciu, ale po strete so psom o neho prejavilo záujem. Využil tohto psa ako prechod medzi nim a pacientom, kedy si pacient vytvoril najprv vzťah so psom a neskôr s terapeutom a inými ľuďmi.
Vedci dodnes presne nevedia ako pôsobí kontakt so zvieraťom na ľudský organizmus, ale domnievajú sa, že citový vzťah ku zvieraťu pomáha uvoľňovať interferón, proteín, ktorý posilňuje imunitný systém. Liečivé pôsobenie zvieraťa do značnej miery súvisí s empatiou, nepodmieneným rešpektom a láskou, ktorú sú zvieratá schopné prejaviť. Uspokojovanie týchto potrieb, v kombinácii s dotykom živej bytosti pomáha uviesť ľudí do správneho duševného stavu.
Už len pozorovanie zvieraťa pomáha človeku sústrediť sa aj na niečo iné, ako na vlastnú chorobu. Mnohokrát je vplyv výskytu nejakej zákernej choroby tak silný, že človek nedokáže myslieť na nič iné ako na skutočnosť, ktorá ho deprimuje a nedokáže prijať akékoľvek útechy alebo rady od svojich príbuzných, či lekárov. Pacient sa potrebuje zaoberať niečím iným, čo odpúta jeho pozornosť od choroby...
A tu sú k tomu nápomocní naši terapeutickí psi, ktorí nikoho nepresviedčajú, ale berú ho takého aký je, s jeho radosťami a starosťami. Liečia jeho dušu... Psychika sa uvoľní a tým sa zrýchli aj priebeh liečby, pretože náš emocionálny stav pôsobí na naše fyzické pocity. Dovolím si citovať Dr.Josepha F. Montagua, ktorý povedal: „ Najväčšou chybou lekárov by bolo, keby sa usilovali oddeliť liečbu tela od duše. Telo a duša sú jeden celok, nemožno ich liečiť oddelene.
Zvieratá, ktoré vykonávajú prácu terapeutov:
a.) Asistenčné zv.: sú individuálne vycvičené na vykonávanie príkazov, alebo na prácu pre nejakú osobu so špecific. Problémom (napr.: vodiace psi)
b.) Terapeutické zv.: sú integrálnou súčasťou liečebného programu pre jednotlivca, alebo skupinu jednotlivcov. Tieto zv. poskytujú citovú podporu, motiváciu a pocit bezpečia...
Podľa druhu zv. rozlišujeme:
canisterapia - liečenie za prítomnosti psov
felinoterapia - liečenie za prítomnosti mačiek
hipoterapia - liečenie za prítomnosti koni
Hlavné oblasti využitia:
1.) v psychiatrii a psychoterapii
2.) u telesne a zmyslovo postihnutých
3.) u jednotlivcov s autizmom
4.) u týraných a zneužívaných detí
5.) u pacientov s epilepsiou
6.) u mentálne postihnutých osôb
7.) u detí hospitalizovaných v nemocnici
8.) u seniorov
9.) v náhradnej rodinnej starostlivosti
10.) u pacientov s onkologickými ochoreniami
V Slovenskej asociácii psov terapeutov boli doteraz otestované a v terapii použité plemená psov: King Charles španiel, Labradorský retr., Golden retr., Malý bradáč, Pekinéz, Špringlšpaniel, Trp.pudel, Samojed, Bullmastiff, Bullteriér, Dalmatín, Border kólia, a už aj prvý zastupca RR a iné ďalšie plemená...
Všeobecné ustanovenia
1. Účelom skúšok je kvalifikovať jednotlivých psov , či ich chovanie a vlastnosti umožňujú ich využitie pre rozvoj ľudskej osobnosti v ústavoch, rehabilitačných centrách, pomocných školách, domovoch dôchodcov a pod.
2. Skúšky sa môžu zúčastniť psi bez ohľadu na veľkosť a plemeno. Malé plemená do kohútikovej výšky 50cm od dovŕšenia 15-tich mesiacov veku, plemená nad 50cm kohútikovej výšky od 18 mesiacov veku.
3. Skúšky sa môžu zúčastniť psi s preukazom aj bez preukazu pôvodu.
4. Skúšky sa môže zúčastniť psovod starší ako 18 rokov.
5. Jeden psovod sa môže na skúške zúčastniť aj s viacerými psami.
6. Pes ktorý v skúške neuspel môže túto opakovať v najbližšom termíne nasledujúcej skúšky.
7. Rozhodca je oprávnený ukončiť prácu psa počas skúšky v prípade, že je zrejmá jeho nedostatočná pripravenosť a nebol by schopný splniť požadované podmienky skúšky.
Náplň skúšky:
1.) Chovanie psa pri kontakte s cudzím človekom
Pes musí zotrvať v kľude pri stretnutí psovoda s cudzím človekom, v kľude musí reagovať na privítanie s človekom na invalidnom vozíku, musí nechať so sebou manipulovať (kontrola chrupu, tetovania, labiek atď. pokiaľ to dovolí jeho veľkosť aj zdvihnutie a prenesenie psa na iné miesto. Pes sa musí dať odviesť cudzím človekom do inej miestnosti.
2.) Reakcia na pachy
Pes nesmie negatívne reagovať na pachy, dezinfekčné prostriedky s ktorými sa môže stretnúť pri svojom praktickom využití. Taktiež nesmie reagovať na obvyklé ošatenie zdravotníckeho personálu napr. plášť – nesmie si ho spájať napr. s návštevou veterinárneho lekára čo nemusí byť každému psovi príjemné.
3.) Reakcia na zvuky
Pes nesmie nevhodne reagovať na zvuky, s ktorými sa môže bežne stretnúť pri vykonávaní svojej činnosti. Skúša sa reakcia na : spadnutá barla, spadnutý príbor, kľúče, spadnutá stolička, hlasné a neprirodzené výkriky
4.) Reakcia na človeka v neobvyklej situácii
Pes nesmie negatívne alebo agresívne reagovať :
a) na človeka s palicou, barlami, na invalidnom vozíku, atď.
b) na človeka s nekoordinovanými a neprirodzenými pohybmi
c) na človeka, ktorý spadne
d) na človeka, ktorý leží na zemi alebo sa pohybuje zvláštnym spôsobom po zemi
5.) Reakcia na ponúknutý pamlsok a hračku
Pes musí ponúknutý pamlsok alebo hračku od cudzej osoby zobrať veľmi jemne a opatrene.
6.) Reakcia psa na kontakt s viacerými ľuďmi
Pes musí reagovať kľudne a vyrovnane ako je popísané v bode 1,3,4,5 aj v skupine viacerých osôb , musí kľudne reagovať aj keď ho viacerí ľudia súčasne hladia a oslovujú.
7.) Vzrušivosť psa
Pes po rozohraní s hračkou buď s majiteľom alebo pomocníkom musí na povel rozhodcu hru ukončiť. Majiteľ musí čo najrýchlejšie psa skľudniť do takej miery, že je schopný koncentrovať sa na inú činnosť.
8.) Ovládateľnosť psa
a) privolanie
b) chôdza pri nohe s vodítkom i bez vodítka
c) sadni, ľahni, vstaň
d) krátke odloženie
e) pes si musí nechať odobrať hračku alebo potravu od inej osoby
9.) Pes musí v prítomnosti psovoda ostať kľudný aj v prípade, že cíti ohrozenie buď seba alebo psovoda a to napr.:
a) náznak útoku barlou, palicou, vozíkom a pod.
b) zvýšený hlas
c) náznak úderu rukou, alebo kopnutie nohou
e) nečakaný dotyk zozadu
f) nečakaný hodený väčší predmet pred psa
10.) Reakcia na kontakt s inými zvieratami
Pes nesmie zaútočiť na iného psa a ani na iné zviera napr. králika, morča, mačku a pod., nesmie mať snahu inému zvieraťu ublížiť...
Na záver
Na záver len pár slov, nedajme sa ovplyvniť nejakými hlúpymi zákonmi, našich psov to aj tak nezmení a ostanú takými akých si ich mi sami urobíme... A preto sa musíme snažiť, aby naše psy robili dobré meno plemenu...
Jana Kadnárova,SOLIPSE kennel 6/2005 Zdroje: brožúra Jany Hajrovej, www.canisterapia.sk
