Spolupráca chovateľa a sučky pri pôrode
autorský článok, Monika Tušanová

O príprave na pôrod ako aj samotnom pôrode už bolo veľa napísaného, existuje nespočetné množstvo článkov na internete, otázok a odpovedí vo fórach i veterinárnych poradniach. Nikdy ich však nie je dosť, vždy nás prekvapí nová situácia, nový problém. Je to preto, lebo každý jeden pôrod aj tej istej sučky môže byť zakaždým celkom odlišný od toho predošlého. Neexistuje univerzálne pravidlo, šablóna, ako má pôrod aj správanie sučky prebiehať. Existujú však určité zásady, o ktorých je dobré vedieť a ktoré je nutné dodržiavať. A keďže o technickej a fyzickej stránke pôrodu už toho bolo veľa napísané, zameriam sa vo svojom príspevku skôr na tú psychickú. Najdôležitejší je pokoj a rozvaha. Hlavne nás chovateľov! Pôrod je prirodzené ukončenie gravidity a spravidla prebieha úplne normálne za predpokladu, že necháme sučke dostatočný priestor pre vykonanie všetkého potrebného tak, ako jej to káže príroda. Každý náš necitlivý zásah môže znamenať spomalenie alebo aj zastavenie pôrodu. A tam začínajú komplikácie.

Sučka Puppet deň pred pôrodom, stredobod po- zornosti, šťastná a tešiaca sa každej náklonnosti

Predpokladajme, že máme zdravú sučku so zachovaním všetkých prírodných inštinktov. Naše sučky plemena rodézsky ridgeback nimi z veľkej väčšiny sú. Nepotrebujú okrem upraveného jedálnička a priestoru pre odpočinok nijako zvláštnu opateru pred pôrodom. Sú dobré matky, vedia čo a s nimi deje a čo majú robiť. Rodia samy, samy sa pripravia na pôrod a samy udržujú zvýšenú hygienu svojho tela i pelechu. Je samozrejme, že aj my sa v tomto čase staráme vo zvýšenej miere o suku, jej hygienu i jej bezprostredné okolie, len chcem poznamenať, že naše suky by boli schopné v pohode zvládnuť úplne všetko aj bez našej prehnanej starostlivosti. My to však robíme radi, lebo to je to jediné čím vieme prispieť (v ideálnom prípade bezproblémového pôrodu).

Byť pri pôrode, spolupodieľať na niečom takom krásnom, ako je zrod života, nás napĺňa zvedavosťou, radosťou i spokojnosťou. Ridgeback je plemeno, ktoré je veľmi úzko späté s nami v každodennom živote. Sučky si našu pozornosť vyžadujú, chcú aby sme s nimi boli nepretržite v čase pred a počas pôrodu, zdieľali s nimi to očakávanie, neistotu i radosť. Blížiacim sa termínom pôrodu sú na nás doslova hystericky závislé, vyžadujú si našu neustálu prítomnosť. Ešte som nikdy nepočula o sučke ridgebacka, ktorá by pred, počas a po pôrode nemala dôveru k človeku (myslím tým aj k veterinárovi a návšteve), bola by agresívna a nedovolila by manipuláciu so šteniatkami. Naše sučky nám dôverujú, a preto by sme mali vedieť čo sa s nimi počas pôrodu deje, čo sa im preháňa hormónmi zastrenou mysľou, čo je ešte prirodzené, čo už nie a ako im v prípade komplikácií pomôcť.

Sučka Vivi má radosť z každej návštevy a pyš- ne dáva na známosť 48.deň svojho tehotenstva

Sučka potrebuje k hladkému priebehu pôrodu absolútny pokoj a súkromie.
Ak ho nemá, môže si pôrod zadržiavať a spôsobiť tým komplikácie. Nie je preto dôvod (pokiaľ nedôjde k problémom), aby sme k pôrodu volali veterinára alebo iného chovateľa. Ridgeback patrí ešte stále k prírodným plemenám, pre ktoré je prirodzené rodiť v tichu a tme pod rúškom noci. Aj keď už prebieha prvé predpôrodné štádium, sučka si jeho dĺžku dokáže regulovať tak, aby pôrod začal, až keď si je istá, že nebude ničím vyrušovaná. U plemena RR sú známe prípady, že sučky rodiace v noci si za svitania zastavia pôrod a pokračujú až keď sa ubezpečia, že im nehrozí nebezpečenstvo. V extrémnych prípadoch pokračuje pôrod až ďalší večer! Pre nás z toho plynie zabezpečiť miesto jej pôrodu tak, aby nedochádzalo k rušivým vplyvom. Vypneme domové zvončeky a telefóny, pošleme prípadných robotníkov domov, odvoláme návštevy atď. To isté platí aj v období po pôrode. Ak je matka-sučka neustále vyrušovaná, nemá pocit súkromia a bezpečia pre vrh, bude šteniatka nervózne premiestňovať a hľadať pre ne tmavé kúty a diery.



PÔRODNÝ BOX,
miesto kde chceme aby sučka rodila.
O tom, ako má vyzerať pôrodný box, debnička, sa dočítate v mnohých knihách a článkoch na internete.
Ale kde umiestniť debničku, aby v nej chcela sučka rodiť? To je mnohokrát tvrdý oriešok pre chovateľa. Sučka má totiž vždy svoju vlastnú predstavu o tom, kde je najlepšie miesto pre pôrod a málokedy sa v tom s ňou zhodneme. Ona má totiž úplne odlišné kritéria výberu ako my. Pre nás je ideálne aby debnička bola na mieste, ku ktorému je ľahký prístup, pre udržiavanie hygieny a manipuláciu s vrhom. Miestnosť ľahko vetrateľná a svetlá. Pre suku je to presný opak. Pre ňu je najlepšie miesto také, na ktoré sa okrem nej nik nedostane. Tmavý suchý kút, vyhrabaná nora a pod. Chce mať súkromie, nechápe, načo sú čisté obliečky, hygienu udržuje a zvláda prvé dni úplne sama. Niekoľko dní pred pôrodom suka usilovne hrabe na záhrade pod kríkmi, v húštine, pod starým schodišťom a pod. Pripravuje si miest pre pôrod hneď niekoľko.

S blížiacim sa pôrodom počet a hĺbka dier na záhrade rastie.
Našťastie väčšina súk veľmi rýchlo rozpozná bezpečie a teplo nášho domova a uzná, že debnička, v ktorej spáva už niekoľko týždňov, bude tým najlepším miestom pre jej pôrod. Niektoré suky ridgebackov s vysoko zachovanými inštinktami prírodného správania je dobré v čase tesne pred pôrodom
venčiť na vodítku (osvedčilo sa mi na tuto príležitosť vypúšťacie vodítko).
Je totiž až nemožné ich odvolať z miesta hrabania nory.
 

Ak sa nám nepodarí presvedčiť suku, aby rodila v debničke aj napriek tomu, že v nej už niekoľko dní spokojne odpočívala, nič sa nedeje. Necháme ju porodiť prvé šteňa tam, kde si vybrala miesto ona sama. Ak to nie je vyslovene nezmyselné miesto, prispôsobme sa jej. (U nás je to naša manželská posteľ. Vybrali si ju pre pôrod – zrejme ako hierarchicky najvyššie a najbezpečnejšie miesto – zatiaľ všetky moje suky.) Suka sa spravidla po narodení prvého šteňaťa upokojí, prestane hrabať. Je zamestnaná prvým šteniatkom a pudy jej kážu ostať s ním za každú cenu. Olizovaním plodovej vody sa u suky spúšťajú silné hormonálne zmeny, materské inštinkty. Je tu čas a priestor premiestniť šteňa do pôrodnej debničky. Suka šteňa nasleduje a spravidla k nemu spokojne zaľahne a začne kojiť. Cicanie šteniatka spúšťa u suky ďalšie hormonálne zmeny (tvorbu oxytocínu), ktoré spôsobujú sťahy maternice a vypudenie ďalšieho šteniatka. Za takto ideálneho stavu môže pôrod bez problémov pokračovať inde, ako začal.

Zútulnenie debničky pred pôrodom je ideál- ny kompromis medzi "norou" a debničkou

Ak suka predsa len tvrdošijne trvá na svojom mieste pôrodu a šteňa (šteňatá) opakovane premiestňuje späť, spôsobený stres jej môže pozastaviť pôrod a zapríčiniť komplikácie. Neostáva nám nič iné len rešpektovať jej rozhodnutie.

U prvorodičky môže nastať situácia, že po odrodení prvého šteniatka spanikári a utečie. Hlavne po bolestivom odrodení väčšieho plodu. (Je dobré toto predvídať a vždy venčiť suku počas pôrodu na vodítku!) Treba suku pokojne vrátiť k narodenému šteniatku a primäť k tomu, aby ho začala olizovať. Sled vyššie opísaných hormonálnych zmien už zabezpečí ostatné. Nie je dôvod na znepokojenie, pôrod bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať úplne normálne. Počas aj normálneho pôrodu, môže suku psychicky “rozhodiť“ narodenie mŕtveho plodu. Suka začne panikáriť, hrabať... (núti ju k tomu inštinkt, odstránenie mŕtveho plodu ako možné riziko nákazy vrhu). Je treba mŕtvy plod odstrániť z dosahu suky, upokojiť ju a jej pozornosť zamerať na životaschopné šteniatko, primäť ju k jeho olizovaniu a využiť hormónmi spôsobené pochody v jej tele. Ak nie je ešte také šteniatko na svete, dáme suke olizovať podložku nasiaknutú plodovou vodou.

Sučka Vivi tesne pred pôrodom prvého šte- niatka. Pripravuje si miesto, hrabe, trhá...

Väčšinou suka presne vie, čo má počas pôrodu robiť. Aj prvorodička sa po osušení a prisatí prvého šteniatka ihneď zorientuje a každým ďalším narodeným šteniatkom je zručnejšia. Je dobré dohliadnuť na to, aby sučka neprehrýzla pupočnú šnúru príliš blízko bruška šteniatka. Moje sučky sú naučené na spoluprácu pri odstraňovaní plodového obalu a prerušenia pupočnej šnúry. Má to dve výhody. Mám priestor a čas pre odstránenie a rýchle ukrytie placenty (neskôr opíšem prečo) a dokážem pridržaním cca 3cm od bruška regulovať miesto prehryznutia pupočnej šnúry, prípadne ju sama nechtami pretrhnem. Pupok som nikdy nedezinfikovala, ani nepodväzovala, suka sa o to sama vylizovaním postará. Suke kážu inštinkty všetko s pôrodom šteniat súvisiace vylizovať, čistiť a požierať. Plodová voda i obaly, rovnako ako aj samotná placenta obsahujú cenné hormóny, ktoré sú nutné pre správny priebeh pôrodu. Avšak pri priemernom počte 10 šteniat je to priveľké množstvo a môžu suke spôsobiť vážne zažívacie problémy – hnačku a následné odvodnenie, odvápnenie a celkové oslabenie organizmu až kolaps.

Sučka Elphigie pri pôrode tretieho šteniatka. foto: Peter Czere, chs. AQUILA BOJNICE