
foto: Vladimira Dubovan
Best Dog, BOS & Best Bitch, BISS-2008, Specialty Show Winner 2008
Ch. Stenänga Great G's Chicory & MultiCh. Rex Ventors Helinn
Moje dojmy z posudzovania vo Švédsku.
Prepracované pre domácich čitateľov, doplnené o švédske výstavné regule.
Originál článku pre spravodaj Švédskeho RR klubu nájdete
TU
EN version
Milí priatelia ridžbekári!
Bola som oslovená švédskym RR klubom, aby som pre ich klubový spravodaj
spracovala článok, opisujúci moje pocity a dojmy z posudzovania na ich
špeciálnej klubovej výstave 6.1.2008 v Göteborgu. A keďže po niekoľkých týždňov
konečne článok uzrel svetlo sveta, rozhodla som sa o svoje dojmy podeliť aj s
vami, tu doma.
Predovšetkým chcem poznamenať, že mi bolo veľkou cťou prijať toto pozvanie. Ako
som sa od prezidenta SRRS dozvedela, bola som prvý slovenský rozhodca
posudzujúci plemeno RR vo Švédsku, krajine, kde má chov RR viac ako 30ročnú
tradíciu! Je to pre mňa rovnako ako aj pre Slovensko veľká pocta!
Už roky sledujem a obdivujem chov plemena v severských krajinách, preto som sa
na túto výstavu veľmi tešila a pripravovala. Pre mňa, ako rozhodcu, to bol veľký
pocit zodpovednosti. Vo Švédsku sú úplne iné pravidlá oceňovania a pre
rozhodcu diametrálne odlišný spôsob práce v kruhu ako v ostatných krajinách
Európy. Musela som zabudnúť na naše pravidlá a naštudovať ich špecifický
výstavný poriadok a iný spôsob zadávania titulov.
Pre vysvetlenie:
Vo Švédsku sa v každej triede zadáva poradie 1-5 psom oceneným známkou KV1 a KV2
(obdobné nášmu V a VD). Navyše sa týmto psom môže zadávať ocenenie HP (Honour
prize) CK (Champion quality). Iba psi ocenení CK sa môžu uchádzať o CAC.
Vzhľadom na kvalitu ich psov a obsadenosť tried sa stáva, že rozhodca zadá CK
všetkým piatim. Znamená to, že na záver v konkurencii o jediný CAC môže nastúpiť
do kruhu z každej triedy (včetne mladých) 5 psov, čo je spolu 25 psov!!!
Zaujímavosťou je, že každý z týchto psov ocenených CK (bez rozdielu známky a
poradia) má rovnaký nárok na CAC! Takže rozhodca nemôže zavolať do kruhu iba
prvé miesta, alebo iba KV1 (V). Musí si pamätať poradia aké v triedach zadal,
ale môže svoje rozhodnutie aj zmeniť a CAC zadať horšie umiestnenému psovi,
dokonca aj psovi s KV2 (VD) ak je na to dôvod a patrične to aj zdôvodní. Je to
veľmi náročné na koncentráciu rozhodcu, ktorý si musí pamätať a vždy rozpoznať
kvalitu psov a musí vedieť čo robí! Na druhej strane je to spravodlivejší systém
pre psov, lebo ak sa počas ďalšieho posudzovania prejaví u popredne umiestneného
psa (psov) napríklad agresivita, alebo chyba, ktorú si rozhodca predtým
nevšimol, má šancu na titul CAC aj ďalší pes v poradí z danej triedy.
CAC už nemôže získať Šampión Švédska. CAC sa zadáva systémom, že sa v záverečnej
konkurencii všetkých nastúpených cca 25 CK psov zadá poradie celkovo najlepších
1-5. Titul CAC dostáva prvý pes (nešampión), ktorý je v poradí ihneď za
posledným umiestneným šampiónom. Smolou je, ak rozhodca umiestni do poradia
najkrajších 5 psov iba šampiónov, v tom prípade sa CAC v ten deň nezadá. Na
jednej výstave sa môže zadať iba jeden CAC pre psa + jeden CAC pre suku (nie
tak, ako je to u nás, že CAC sa zadáva v každej triede).
Pre získanie švédskeho šampionátu je treba získať 3x CAC bez časového
obmedzenia. Jeden z CAC musí byť získaný vo veku psa nad 24 mes. Švédi nemajú
titul Juniorchampion. *Ak CAC získa šampión (inej FCI krajiny ako Švédska), stáva sa
ihneď v deň výstavy Šampiónom Švédska. CAC sa nezadáva v triede šampiónov, čiže šampióni z iných krajín, ak sa chcú stať Šampiónmi Švédska, sa musia hlásiť do triedy otvorenej.
Toľko v skratke z ich výstavných regulí.
Ako rozhodca som bola postavená pred neľahkú úlohu, hodnotiť, udávať
poradie a nakoniec vybrať iba jediného, toho najkrajšieho ridgebacka v daný deň.
Zároveň ako chovateľ, poznajúc svoje slabé miesta v chove, neustále hľadám u
ridgebackov práve “to svoje“. A v neposlednom rade stojím v kruhu ako človek,
ktorý úplne podľahol plemenu a teším sa kontaktu s každým jedným ridgebackom,
ktorého posudzujem. Je ťažké udávať poradie u psov, ktorí sú všetci rovnako
krásni už len tým, že sú to rodézski ridgebaci!
Som majiteľkou piatich ridgebackov a určite všetci viete čo tým myslím, ak
napíšem, že sú to naše deti. To čo pre nás tieto deti znamenajú, to ako ich
dennodenne vidíme my, nedokáže posúdiť žiaden rozhodca na svete! Keď sledujem
svojich psov, ako sa šťastne a v plnej kráse preháňajú lúkami a lesom, je mi
ľúto, že ich nemôžeme posudzovať v ich prirodzenom prostredí. Práve tam sú totiž
ridgebaci najkrajší!
Ale vrátim sa k špeciálnej výstave v Göteborgu a k tomu, čo som sľúbila, že
napíšem. Svoje dojmy z posudzovania a môj názor na švédskych ridgebackov,
ktorých som v ten deň videla a posúdila.
Táto výstava sa konala v hale, kde sme mali k dispozícii pekný veľký kruh s
kobercami. Prihlásených bolo cez 100 ridgebackov, takže som nemala možnosť
posúdiť triedu baby a dorast, ale sledovala som ich posudzovanie. Na samotnú
prácu v kruhu sú len málokedy časovo ideálne podmienky tak, akoby som si to
priala. Aj tento krát nás tlačil čas a s posudzovaním sme končili pomerne
neskoro. Avšak snažila som sa posudzovať pozorne a písať naozaj obsažné posudky,
také aké sa určite očakávajú od rozhodcu špecialistu na plemeno na špeciálnej
výstave. Posudzovala som v angličtine, bez tlmočníka, šesť a pol hodín bez
prestávky a bolo to veľmi príjemné!
Pri posudzovaní som kládla dôraz v prvom rade na funkčnosť (formát tela,
utváranie hrudníka, vyvážené uhlenia), typ a pohyb. Uprednostňujem elegantný typ
ridgebacka s perfektným pohybom. Povahu mám rada u plemena živú, temperamentnú,
ale vždy vyrovnanú! Dokážem odpustiť psovi malé chybičky, veď každý jeden pes
ich má. Ale povahové chyby a chyby v utváraní tela, ktoré majú za následok zlý
pohyb, sú pre ridgebacka, ktorý bol vyšľachtený hlavne kvôli povahe a práci,
hrubou chybou.
Vo Švédsku majú naozaj veľa krásnych ridgebackov! Majú oproti európskemu
priemeru pekné hrudníky. Myslím tým naozaj pekné, priestranné a hlavne dlhé! V
ten deň som v Göteborgu videla veľa kvalitných dlhých formátov tela, s
priestranným pohybom, tak ako to poľovné plemeno na dlhé trate vyžaduje. Švédsky
ridgebaci majú tiež veľmi dobré pevné kostry, čo je dobrý základ pre
chov. Sú mierne vyšší, avšak elegantní a veľmi proporční. Majú tiež
miernu nadváhu a sú menej osvalení. Myslím tým to, že majú menej
vyrysované telá, ako by som si priala. Pekne osvalený ridgeback vo výstavnom
kruhu je dnes výnimkou. Mám pocit, že dnešný ridgeback pracuje čoraz menej,
nabehá menej kilometrov ako kedysi. Odráža sa to na jeho povahe a samozrejme aj
na krivkách jeho tela.
V strednej Európe často vidím u ridgebackov svetlé oči a vážne nedostatky v
utváraní hlavy. Nosová partia ridgebacov sa skracuje, lícne kosti rozširujú,
mozgovňa sa zaokrúhľuje. Sú to chyby o ktorých treba dnes otvorene hovoriť a v
chove na nich pracovať. Niekoľko málo takých hláv som videla aj vo Švédsku na
špeciálke. Avšak väčšinou, čo som posudzovala, to boli ešte dobré proporcie
hláv, občas s mierne dlhšími ušami.
Vo viacerých prípadoch som zaznamenala zlé skusy. Dokonca v troch
prípadoch diskvalifikujúci neštandardný kliešťový zhryz, a to aj v triede
šampiónov! Chovatelia aj rozhodcovia to často podceňujú. Avšak problém je v tom,
že sa v poslednom čase stále viac a viac objavuje u ridgebacka v mladosti tesný
nožnicový zhryz, z čoho sa neskôr v dospelosti vyvinie kliešťový zhryz a v
starobe dokonca predkus! Hlava ridgebacka sa vyvíja a mohutnie až do tretieho
roka, preto si myslím, že je ideálnejšie, ak má ridgeback v mladosti jemnejšiu
hlavu a mierne voľnejšie nožnice. Spodná čeľusť je najdlhšie sa vyvíjajúca časť
psa (až 7 rokov!) Tento problém kliešťových skusov ide rovnako ako aj problém
podkusov ruka v ruke s vyššie spomínaným problémom skracujúcej sa nosovej partie
a krížením ridgebackov rôznych dĺžok čeľustí. Zo skúseností mnohých mne blízkych
chovateľov viem, že zlé skusy sú silne dedičné a je len veľmi ťažké sa ich v
chove zbaviť. Preto si myslím, že by mali chovatelia a rozhodcovia vo Švédsku
chybné skusy prísnejšie posudzovať a penalizovať.
Horná línia, nasadenie chvosta, uhlenie zadku a panvových končatín sa v
Európe za posledných 10 rokov chove celkovo zlepšili. Možno je oproti minulosti
viac slabších predhrudí, ale vo Švédsku na špeciálke som vytkla veľmi
strmé uhlenia hrudných končatín len v niekoľko málo prípadoch. Pri posudzovaní
som našla v srsti v niekoľkých ridgebackov viac menej viditeľné čierne pesíky,
najčastejšie na krku. Je to problém čisto estetický, avšak kazí celkovú krásu a
“čistotu“ ridgebacka. Mne osobne to vadí a čiernu penalizujem. Čo ma však
potešilo, je, že Švédi nepodľahli módnosti prehnanej červenej až bordovej
farby u ridgebacka, tak ako tomu je napríklad v Nemecku a ďalších krajinách.
Videla som v ten deň veľa pekných, dobre pigmentovaných ridgebackov svetlej a
strednej pšenice, čo si ja osobne veľmi cením.
Ak mám v skratke zhrnúť to, čo som mala možnosť vo Švédsku posúdiť, zhodnotiť a
porovnať s ostatnými krajinami Európy, najcennejšou devízou švédskeho chovu
je predovšetkým kostra, pekný dlhý formát tela a dobre tvarované dlhé hrudné
koše. Z toho vyplýva, že Švédi majú veľa pekne sa pohybujúcich ridgebackov s
kvalitným priestranným pohybom. Považujem to u nášho plemena rovnako ako aj
povahu za najväčšiu prioritu.
Ťažko sa posudzuje povaha psov na výstave. Správanie psa na výstave nie
je prirodzeným odrazom jeho povahy. Je to naučené správanie a odzrkadľuje prácu
vystavovateľa i pevnosť psychiky rovnako psa ako aj handlera. Vo Švédsku sa mi
páčila kultúra vystavovania. Bolo vidieť, že psy sú k výstavnej atmosfére vedení
od malička. Ani jeden pes nebol neprimerane bojazlivý, každý jeden ukázal zuby a
väčšina psov sa nechala bez problémov prehmatať. Ani v jednom prípade som
nemusela napomenúť ani vylúčiť psa pre neprimerané správanie sa. Aj dominantné
psy so sklonom k agresivite boli perfektne zvládnuté a vystavené.
Mala som z posudzovania špeciálky vo Švédsku dobrý pocit a rada sa v
myšlienkach do Göteborgu vraciam. Dostalo sa mi od Švédskeho klubu veľmi milého
a pozorného privítania, videla som veľa pekných ridgebackov, spoznala veľa
príjemných ľudí a získala nových priateľov. Cítila som sa naozaj príjemne a rada
opätovne navštívim ich krajinu.
Monika Tušanová, 2/2008
TUSANI kennel
Originál článku pre spravodaj Švédskeho RR klubu nájdete
TU
za preklad ďakujem Petre a Davidovi Smoliarovím, majiteľom krásnej Extra
Rozinky :-)

foto: Smoliarovi
*
Ďakujem
Katke a
Petre za pomoc pri vylúštenia rébusu :-)
ohľadne získania SECH šampiónom iných zemí.