(krátené)
Včera večer, keď som sa vracala z Prešova do Košíc, takmer mi na výpadovke na diaľnicu vletel pod kolesa pes, nádherný rodézsky ridgeback. Zastavila som tam premávku a toho psa (teda vtedy už som vedela, že ide o sučku) som násilím po krátkom zápase dostala do auta. Bola k smrti vydesená. Keď už bola dnu, upokojila sa, polozila mi hlavu na rameno a tíško dýchala, ani sa nepohla, až kým sme nedorazili do Košíc.
Čo sa stalo? Veľmi jednoduché. Na výpadovke v strede cesty zastavilo veľké strieborne auto, otvorili sa dvere, vybehol z nich pes, dvere sa zatvorili a auto ufujazdilo. Ľudia, ktorí ho videli, si bohužiaľ nestihli zapamätať SPZ toho auta. Ich aroganciu doteraz nemôžem predýchať.
Sučka už ma meno, pomenovala som ju LARA, lebo sa tak rýchlo dostala zo smrteľného nebezpečenstva :) S bráchom sme jej poskytli na noc azyl. Je neuveriteľne milá a vďačná, nechá sa privolať a rada sa túli a hladká. Odhadujem, že je zvyknutá na byt, lebo sa vie nádherne pýtať von (štrngá nosom do kľúčov v dverách a kňučí). Znamená to, že po byte nešpiní a vie aj distingvovane papať. Čo je horšie, má na nôžkach dosť zle preležaniny, ktoré značia o tom, že bola niekde dlhodobo zavretá bez pohybu. No nie je podvíživená, ma krásnu stavbu tela a zdravé zuby. Po večernom útlme bola ráno veľmi aktívna, vhodná je do bytu k rovnako aktívnym ľuďom, alebo k domu. Nemá viac ako 2 roky.
Bola som s ňou u veterinárky, je OK, zdravá ako buk. Bohužiaľ, keďže my sami máme sučku a tie dve sa napriek našej intenzívnej snahe nevedeli skamarátiť, bola som nútená ju odniesť do košického útulku, ktorý je už aj tak preplnený.
(viac na: www.uvp.sk)
Pomôžte mi nájsť pre Laru nový domov, kde by sa nedočkala ďalších stresov a ľahostajnosti.
