Všetky doterajšie výskumy sa venujú genetike ridge a jeho absencii. Veľa sa diskutuje o bezridgových jedincoch ako vylepšovateľoch chovu s ohľadom na výskyt dermoid sínusu. Špekuluje sa o tom, že dominantní homozygoti (R/R) mávajú častejšie u potomkov ridge s vírmi navyše, často v tvare, akoby ridge so zdvojeným boxom. Táto úvaha sa opiera o štatistiky chovateľov a môžem ju sama z vlastnej skúsenosti potvrdiť.

Existuje veľa ďalších variácií v utváraní a nepravidelnosti ridge. Viac či menej vírov, ich posuny voči sebe, celková dĺžka ridge, šírka, spôsob zužovania a ba aj jeho umiestnenie a vychýlenie mimo os psa. Všetky tieto variácie sú zrejme následkom genetickej rôznorodosti v utváraní ridge. Komplexný genetický vzorec však nie je doteraz známy. Som presvedčená, že existuje nejaké pravidlo pre dedivosť rôznych tvarov.

Uvediem pár príkladov z praxe:

Poznala som sučku, ktorá mala pekný dlhý ridge, ale v každom vrhu dávala jeden krátky, takmer polovičný ridge, a to pokaždé s iným psom.

Zaujali ma tiež vrhy jedného psa, ktorý mal dlhší box ako je obvyklé. Jeho víry boli umiestnené až na hranici prvej tretiny ridge. Jeho potomstvo malo štatisticky výrazne viac a väčšie posuny vírov, ako potomstvo tých istých súk s inými psami.

Mám chovnú sučku, ktorá je s ohľadom na prítomnosť ridge heterozygot (R/r). Pochádza z vrhu, kde sa vyskytol jeden ridge s tretím vírom na spodnej tretine ridge. Bola krytá tiež heterozygotom (R/r). Narodilo sa im jedno šteniatko bez ridge a ostatné mali ideálne ridge. U jedného som však tušila náznak tretieho víru na tom istom mieste ako vo vrhu jeho matky. Vír tam nakoniec nebol, ale boli tam 2-3 neposlušné chĺpky, čo ma stále núti k úvahe, že geneticky ide o tretí vír, ktorý sa však nakoniec neprejavil. Takých nevyvinutých vírov som videla viac aj u iných ridgebackov. Ale vráťme sa k mojej sučke. Pretože sa v jej prvom vrhu vyskytlo šteniatko bez ridge, volila som pre jej ďalšie dva vrhy dominantných homozygotov (R/R). Výsledok ma v prvom prípade prekvapil, avšak už v druhom prípade utvrdil v presvedčení, že nejde o náhodu. V oboch vrhoch mala polovica šteniat chybné ridge so zdvojenými boxmi, pričom víry navyše boli vždy na rovnakom mieste, dokonca aj ten náznak tretieho víru v prvom vrhu. Som presvedčená, že ide o nejakú pre nás zatiaľ neobjasnenú, genetickú zákonitosť.

Videla som už viac ako tisíc rôznych ridge. Ale len dva z nich boli umiestnené vzácne, mimo stredovú os psa. V oboch prípadoch mali v rodokmeni rovnakého psa. Neverím, že šlo o náhodu.

Predpokladá sa, že pôvodný ridge neobsahoval žiaden box, ani korunky. Vieme, že prvý ridge vznikol genetickou mutáciou, ktorá bola podchytená a až neskôr bol ridge systematický šľachtený do žiadaného tvaru. Ale ako? Museli sa počas vývoja pridružiť ďalšie “chybné gény“, ktoré spôsobili toto tvarovanie. Niektoré z nich sú dnes žiaduce a iné nie. S najväčšou pravdepodobnosťou však sú viazané na samotný gén pre prítomnosť ridge. A keďže sa už dlhé roky používajú v chove výhradne iba ridgované psy, zákonite muselo vzniknúť množstvo rôznych genetických kombinácií pre utváranie ridge.

Ak zvážime, že všetky chyby ridge sú viazané k samotnej existencii ridge, nebolo by skvelé použiť v chove ridgebacka, ktorý nenesie žiadne chybné gény pre utváranie ridge? Takým by mohol byť ridgeback, ktorý nemá žiaden gén pre ridge (r/r)!

Pri tvorení chovného páru hľadáme jedincov, ktorí pochádzajú z vrhov, kde bolo čím viac dokonalých ridge. Ak sa nejaké chyby vyskytli, je snahou tieto chyby ďalej navzájom nespájať. Ale čo ak to je iba dočasné tlmenie problému a zvyšovanie genetickej variability chybných ridge do budúcnosti? Čo ak nám práve bezridgové jedince vedia dať geneticky hodnotnejšie ridge? Ak uvažujeme, že oni nenesú žiadne chyby v utváraní ridge, mohla by to byť reálna cesta. Samozrejme za predpokladu, že by sme bezridgové jedince (r/r) spájali s jedincami (R/R), ktorí disponujú ideálnym tvarom ridge. Takto by sme u potomkov vždy zachovali prítomnosť ridge a mohla by byť väčšia percentuálna šanca pre presadenie génov žiadaného tvarovania ridge.

Žiaľ v súčasnosti nie je možné túto moju úvahu konfrontovať so štatistikami, keďže sa bezridgové jedince v chove nepoužívajú, ale verím, že postupne, osvetou, by mohlo dôjsť k liberalizácii chovateľskej práce.

Veď chovateľ nemusí mať doma a do chovu zapojiť vždy iba ideálne jedince, dôležité je, aby v chove premysleným výberom odchovával lepšie potomstvo! Mal by mať priestor a oporu pre občasné experimentovanie a následne možnosť svoje skúsenosti bez obáv zdieľať.

Nie je mojim cieľom propagácia chovu na jedincoch bez ridge. Rovnako nie je mojou snahou súdiť ani vynášať závery. Rada by som však úvahami rozprúdila diskusiu, ktorá by vzbudila u chovateľov zvedavosť a chuť pre občasné vybočenie zo zaužívaných koľají. Ktovie, možno by nás to priviedlo k odpovediam. Ak nie, minimálne by nás to priviedlo k ďalším a ďalším otázkam. A v tom je čaro chovateľstva!

Monika Tušanová, január 2018

Citujem:
..."určitě nepochybuji o tom, že některé výrazné znaky ve tvaru ridge, jeho umístění nebo umístění korunek se dědí. Nicméně to nepovažuji za nějaký čístý genetický znak nebo za nějakou jasnou mutaci, která se vždy projeví. Je to v podstatě genetický modifikátor možná i větší skupina dalších genetických variant, který se na pozadí dokáží výrazně a shodně uplatnit u více psů."