Príbeh levích psov sa začal v Afrike.
Domáci pes a iné psovité šelmy, ako vlk, divý pes, šakal, sa objavili v Afrike asi pred 4 až 5 miliónmi rokov. Predpokladá sa, že človek sa s nimi po prvýkrát stretol na pláňach v južnej časti Etiópie. Canis familiaris (pes domáci) je pravdepodobne potomok vlka, a nie šakala, ktorý má o 2 chromozómy viac.

4000 rokov pred n.l. – Na starých múroch v Egypte boli nájdené kresby a na jednej z nich je zobrazený pes s prevísajúcimi ušami a s náznakom ridgeu na chrbte. Prvé kresby domácich psov boli objavené v Egypte a pochádzajú asi spred 7000 rokov. Sú na nich zobrazené psy so stojacimi ušami, ktoré sa podobajú na basenji, faraónske psy alebo ibizské chrty. Na kresbách, ktoré boli vytvorené neskôr, boli zobrazené psy podobajúce sa na afgánske chrty, saluki, slughi a rodézske ridgebacky.
Predpokladá sa, že tieto chrtovité typy pochádzajú z Etiópie, odkiaľ boli vyvezené do Egypta a neskôr do Európy a Ázie. Tieto egyptské psy sú považované za predchodcov moderných plemien. S ťažšími, molosovitými typmi psov sa stretávame v asírskom umení (100 rokov pred našim letopočtom). Predpokladá sa, že tieto mohutnejšie psy sú predchodcami dnešných masívnejších plemien.

1487 - Prví bieli muži, ktorí videli psov s ridgeom, boli Portugalci. Pristáli na mieste, kde sa nachádza dnešné Kapské Mesto. Zostali tu až do roku 1510, keď Khoikhoiovia zmasakrovali ich pevnosť. Bola to odplata za to, že jeden vojak si z niekoľkých spomedzi nich urobil rukojemníkov. Vzťah človeka a psa sa tak mohol nerušene vyvýjať až do roku 1591, keď Angličan Lancaster pristál v zálive Table Bay a pokračoval v obchodných vzťahoch. V roku 1648 pristáli v zálive Table Bay Holanďania, ktorí založili Kapské Mesto.

1719 A.D. - Prvú zmienku o psoch s ridgeom na chrbte uvádza Hawley Kolben: "Majitelia týchto psov boli Khoikhoiovia – Hotentoti, ktorí žili v blízkosti Kapského Mesta. Boli to psy typovo odlišné od iných, v tom čase v krajine už známych domácich plemien. Hotentoti ich využívali ako lovecké psy a tiež na ochranu. Majú malé hlavy a veľmi výrazné osvalenie. Farba srsti je popolavá, sivá. Uši majú vztýčené hore. V ostatnom sa podobajú iným psom. Ak ich majiteľov ohrozujú levy, vlky alebo hyeny, tieto psy bývajú veľmi nebojácne, dokážu svojho pána obrániť. Pre tieto vlastnosti sú veľmi cenené a vyhľadávané Európanmi aj domorodcami - Hotentotmi.“ Keď Európania zistili, že tieto psy majú výrazne vyvinuté poľovné a obranné inštinkty, začali ich krížiť s rozličnými európskymi plemenami. Od týchto psov sa očakávalo, že budú spoľahlivo pracovať za minimum jedla, vody a veterinárnej starostlivosti. A naozaj aj dokázali pracovať vo veľkých teplotných rozdieloch (pri –5 aj pri +35 C°), v ťažko dostupných skalnatých terénoch či v husto zarastených oblastiach s tŕnitými kríkmi, kde sa vyskytovali hady, rôzne parazity a jedovatý hmyz. Žiadny pes nemal šancu prežiť bez vlastností, ktorými sa vyznačovali tieto psy.

Hottentoti - Khoikhoi
Khoikhoi žili ako nomádi v juhozápadnej časti Južnej Afriky. V 17. storočí priplávali na lodiach noví európski osadníci, ktorí nazvali domorodcov Hotentoti, hoci oni o sebe hovorili ako o Khoikhoi čiže „ľuďoch ľudí“. Dnes väčšina Khoikhoiov žije v južnej časti Namíbie.

Afrikaans - afrikánčina. V 17. storočí Holanďania z Kapského Mesta vyvinuli africký dialekt, ktorý vznikol z holandštiny a z jazyka domorodcov. Tento jazyk bol veľmi ovplyvnený aj jazykom malajských domorodcov, angličtinou, francúzštinou a tiež nemčinou. 60% bielych obyvateľov Južnej Afriky, ako aj iné národnosti a obyvatelia Afriky, považuje tento jazyk za svoj materský jazyk. Táto afrikánčina patrí medzi 11 oficiálne uznaných jazykov v Afrike.

Ridge – Je to mutácia a my sa nikdy nedozvieme, kedy sa objavila po prvýkrát. Je to znak, ktorý nebol zaznamenaný spisovateľmi tej doby, ktorí aj mohli vidieť psov s ridgmi. Prvý písomne zachytený dôkaz existencie psa s ridgeom sa objavil v Kapskom Meste v roku 1719. V zázname sa písalo o khoikhoi psoch, ktorých domorodci aj noví európski osadníci využívali na ochranu vlastných osád, dobytka a oviec.
Psy s ridgeom sa však objavili na dvoch rôznych miestach.
V roku 1898 boli tri sloughi prevezené z Južnej Afriky, pravdepodobne cez Alžírsko, do Holandska. Dve z nich mali na chrbte ridge.
Druhé miesto, na ktorom sa objavili psy s ridgeom, bol ostrov Phu Quoc v Thajsku medzi Malajskou Peninsulou a Vietnamom.
Odvtedy veľa kynológov rozvíjalo špekulácie o tom, či boli psy s ridgeom vyvezené z ostrova Pu Quoc do Afriky, alebo opačne - z Afriky vyvezené do Pu Quoc, alebo či bolo možné, že medzi výskytom tejto mutácie v dvoch krajinách neexistuje nijaká súvislosť. Je možné, že všetky tri predpoklady vývinu ridgea sú správne, ale najviac pravdepodobná a dôkazom podložená sa zdá verzia o sloughi s ridgeom na chrbte.

1797 - Pod touto poznámkou je krásna maľba levieho psa pastora Coopera Wilisa, ktorá bola vytlačená v roku 1797 v knihe J. Whebela, kde sa na dvoch stránkach venuje rôznym plemenám psov. Táto reprodukcia vychádza z pôvodného obrazu, ktorý je v majetku Powella Snella z Glostershiru. Za povšimnutie stojí podobnosť s dnešným rodézskym ridgebackom, tak ako aj biele znaky na hlave, hrudi a labkách. Pes bol žíhaný.

1858 - Publikované kresby psa s ridgeom v Livingstone.


CORNELIUS VAN ROOYEN
1860 - 5. novembra sa v Uitenhage v provincii Kapského Mesta narodil Cornelius van Rooyen.
1863 - Publikovaná kresba európskeho psa s ridgeom od Baldwina.

(obrázok z knihy © The definitive Rhodesian Ridgeback - kresba od Baldwina z roku 1858 - „Európsky pes s ridgeom“
 

1868 - Van Rooyenova rodina sa presťahovala vozmi do Zeerust, Transvaal.
1872 - Cornelius navštívil farmu Lee v Mangwe.

1874 - Van Rooyen začal poľovať v Zimbabwe. Poľoval tak každú zimu nasledujúcich 41 rokov. Cez leto farmárčil a bol rančerom, presúval svoj statok k vode a na pastviny, pričom žil vo voze. Ox- vagon - voz ťahaný volmi.

1875 - Rooyen sa presunul do Tati – Botswana. Toto miesto sa stalo jeho domovom na nasledujúcich 19 rokov.
1875 - Charles Helm založil misiu Nádeje s nemocnicou pri prameni rieky Umzigvani a prítoku Limpopa. Helm priviezol z Kimberley dve feny, pravdepodobne psy typu chrta, ktoré sa volali Powder a Lorna.
1879 - Van Rooyen sa oženil s Mariou Margarettou Vermaak, sobášil ich Charles Helm.


CHARLES DANIEL HELM
Reverend Charles Daniel Helm sa narodil v roku 1844 a zomrel v roku 1915. Nikto nevie, či bol milovníkom psov, ale história ho zaznamenáva ako človeka, ktorý si do svojej farnosti v Hope Fountain blízko Bulawaya priviezol dvoch psov. Boli to sučky a práve ony sú dnes považované za základ chovu rodézskych ridgebackov. Podľa: S. H. Stewart

1879 - Tieto sučky pravdepodobne nemali ridge, ale keď ich van Rooyen použil vo svojom chove a nakryl ich svojimi psami, vo vrhu sa objavili ridge. Helmove psy boli väčšie ako psy s ridgeom v rokoch 1940 a 1950. Boli veľmi energické, ale nemali dostatočnú rýchlosť ani silu, preto zvyčajne lovili iba v blízkosti svojho pána.
1879 – Cornelius po prvýkrát využil pre svoj chov Helmove psy. Nasledujúcich 35 rokov choval a šľachtil psy s ridgeom.


PLEMENÁ, KTORÉ POUŽIL VAN ROOYEN PRI ŠĽACHTENÍ RR
Van Rooyen „Nelis“ si zobral od Charlesa Helma niekoľko psov s ridgeom ako základ pre svoj chov. Jeho veľkým zámerom bolo vyšľachtiť psa s ridgeom, ktorý by ho mohol sprevádzať a pomáhať mu pri love a tiež by vedel strážiť zvieratá, statok a ľudí.
Najskôr použil pointre na krížencov Khoikhoiv, aby zlepšil rýchlosť a silu. Pretože nebol spokojný, použil airedale teriéry. Bolo to na odporučenie slečny Wilde, van Rooyenovej netere, ktorej otec choval airedalov vo farbe, akú majú írske setre. Pretože v regióne, v ktorom sa van Rooyen nachádzal, bolo veľké množstvo teriérov, je možné, že aj tieto boli použité, ale nie Nellisom, pretože pre dosiahnutie jeho cieľa boli teriéry príliš malé. S určitosťou však boli neskôr použité, aby mal ridgeback dobre vyvinuté zuby a tiež aby sa v ňom zakorenila inštinktívna vlastnosť psa donášača (zveri). Stále nespokojný s výsledkom svojho chovu, van Rooyen použil kólie a konečne sa dostal k vlastnostiam, ktoré od ridgebacka očakával - psa s ridgeom, energického, rýchleho, s veľkou výdržou a odolnosťou, silného, svižného a vrtkého, prefíkaného, s inštinktívnou nenávisťou, ale zároveň aj rešpektom k levom.
Ako Halm opísal potomkov po kólii: „... vedeli nájsť a výborne sledovať starú stopu, pričom utekali ako vietor, zdedili po predkoch múdrosť a inteligenciu, ľstivosť a prefíkanosť, ako aj obratnosť pri nadháňaní a strážení. Taktiež im zostal inštinkt khoikhoi psov - poľovať v tichosti spoločne vo svorke.“ Na základe vyhlásenia Wellingsa Corneliusa mladšieho tie najlepšie psy, ktoré jeho otec odchoval, pochádzali od sučky kólie. Zdá sa, že základné plemená, ktoré použil Van Rooyen vo svojom chove krížením s khoikhoi psami boli: greyhound, buldog a pointer. Ale od Selousa je známe, že v roku 1885 van Rooyen vlastnil deerhounda - inými slovami povedané veľkého hrubosrstého greyhounda. Dáta však poukazujú na to, že Nellis použil aj airedalov, írskych teriérov a kólie. Tiež použil teriéry a buldogy, čo možno pri alalýze genetického fondu ridgebacka s určitosťou dokázať.
Sú dohady, že van Rooyen použil aj foxteriéry a dogy.

Van Rooyenove kritérium pri chove bolo veľmi jednoduché: pes, ktorý prežil, bol dobrý, pes, ktorý neprežil, nebol do jeho chovu vhodný.

Z tých najlepších psov boli niektoré vybrané pre svoju odvahu a nepriateľstvo voči levom, pre svoju rýchlosť, výdrž, obratnosť, odolnosť, bystrosť, svižnosť , prešibanosť, aby pomáhali pri love levov. Psy Khoikhoiov odovzdávali vlastnosti ako nepriateľstvo voči levom a tiež ridge. Kamkoľvek sa uberal Nellisov chov, vždy uprednostňoval tieto znaky khoikhoi psov. Van Rooyen dával týmto vlastnostiam prednosť pred vonkajším vzhľadom. Ďalšia selekcia bola prirodzená. Plemená použité van Rooyenom pre chov mali žiaduce a zároveň aj nežiaduce vlastnosti.

KHOIKHOI PSY mali ako žiaducu vlastnosť to, že boli nositeľmi ridge, ale samozrejme niesli aj nežiaduce vlohy, boli malé, mali dlhú srsť a stojaté uši.

GREYHOUNDY produkovali skoro ideálny typ tela, ale mali jemné svaly a stojaté uši, čo bolo nežiaduce.

BULDOGY zväčšili objem tela a silu pri zhryze. Nanešťastie priniesli do chovu aj krátke svaly, nedostatočnú výšku, mäkkú chrbtovú líniu, príliš široký hrudník, strmšie uhlenie zadných končatín a nerovné predné nohy, čo bolo vidieť pri pohľade spredu. Chovatelia s týmito nežiaducimi exteriérovými znakmi bojujú dodnes.

POINTRE vniesli do Nellisovho chovu bystrosť, previsnuté uši, hnedé nosy, dobrú symetrickú postavu a lepšiu pohyblivosť.
Nevýhodou bolo príliš veľa bielej, nedostačujúca výška a zameranie psa skôr na vtáky ako na levy.

ÍRSKY TERIÉR prispel výbornou farbou srsti, ktorá bola požadovaná na maskovanie psa v teréne, húževnatosťou a neústupnosťou. Nevýhodou bola dlhšia srsť, kratšia ramenná kosť a z povahových vlastností príliš veľká trúfalosť, drzosť.

AIREDALE niesli tie isté žiaduce aj nežiaduce vlohy ako írske teriéry, len boli o trošku vyššie.

KÓLIA dala dobrú konštrukciu tela, rýchlosť, odolnosť, výdrž, svižnosť, bystrosť a vlohy pre stráženie a nadháňanie stáda - dobytka.
Ako u teriérov, nevýhodou bola dlhšia srsť a stojaté uši.

DEERHOUND prispel žiaducimi vlastnosťami a veľkosťou.
Nevýhodou boli jemnejšie svaly, stojaté uši a dlhšia srsť.

Na základe dostupných dôkazov, ktoré zanechal van Rooyen, bolo týchto 8 plemien základom pri šľachtení rodézskeho ridgebacka. Teda ako všetky uznané plemená, RR je produktom prirodzeného, ale aj riadeného výberu človekom, ktorý takto dosiahol, aby malo plemeno požadované vlohy a vlastnosti, potrebné pre špecifické prostredie.

1881 - Bol vyslanec medzi Lobengulou a Paulom Krugerom.
1893 - Bol veliteľom patroly v Bulawayu cez vojnu v Matabele.
1893 - Van Rooyenova rodina sa presťahovala z Tati na farmu nazývanú Weltevreden v blízkosti Mangwe v Zimbabwe.

1894 - Farma Weltevreden bola vzdialená 8 míľ (skoro 14km) južne od Mangwe a asi 30 míľ (50km) juhovýchodne od terajšieho mesta Plumtree.

1896 – Počas revolúcie v Matabele bol veliteľom tábora v Mangwe.

obr: ©The Definitive Rhodesian Ridgeback - foto: Nellis Van Rooyen c.1900 Source: Marula

1905 - Do dvoch rokov získal farmu v Zimbabwe, ktorú nazval Van Rooyen´s Rest v Plumtree.
1909 - Van Rooyen začal zhromažďovať divé zvieratá pri Wankie Game Rezervácii v Zimbabwe a pokračoval v tom nasledujúcich 5 rokov. Väčšiu časť roka žil v Plumtree...
1910 - Prvá zmienka o psovi s ridgeom v publikácii „Prester John“ ABOUT "PRESTER JOHN" © The John Buchan Society 2004
1912 - Slovo "ridgeback“ sa po prvýkrát objavilo v tlači.
1914 - Do Anglicka bol vyvezený prvý pes s ridgeom.
1915 - V tomto roku zomreli Helm a van Rooyen. Van Rooyen zomrel 20. januára a bol pochovaný na cintoríne v Plumtree.


CORNELIUS JOHANNES VAN ROOYEN (NELLIS)

Van Rooyen bol človek, ktorého osobu možno vystihnúť viacerými prívlastkami. Bol lovcom, sprievodcom, vyslancom, vojenským prieskumníkom, predákom, expertom na kone, rančerom, výskumníkom, zberateľom divých zvierat, kováčom, výrobcom postrojov, veterinárom, prepravcom, obchodníkom, tesárom, prevádzačom stáda, expertom na streľbu, prírodovedcom, ovládal viacero jazykov, bol skromný, obľúbený. Okrem toho bol aj manželom, otcom, chovateľom a tvorcom nového plemena.
Žil v dobe plnej zmien a nepokojov, keď Európania dobýjali Afriku. Poznal vážených a dôležitých ľudí svojej doby, ako boli Lobengula, Kruger, Grey, Randolf Churchill, Dr. Jim Rhodes.
Až 41 rokov jeho života bolo poznačených obsadzovaním Afriky novousadlíkmi. Bol ich vodcom, ako aj vodcom lovcov a prievádzačom stád, ktoré sa premiestňovali v pomyselnom trojuholníku od Pretórie cez Viktóriine vodopády až k Umtali. Vedel ošetriť a vyliečiť svoje kone, dobytok a psy zo všetkých chorôb, ktoré v tej dobe predstavovali pre Afriku pohromou. Vedel vyliečiť seba, rodinu aj priateľov z malárie, zo žltej horúčky a z ostatných „klasických“ chorôb. Prežil a zažil záplavy, kobylky, hadie uhryznutia, útoky divých zvierat a nepokoje v Matabele. Prišiel o dve stáda a aj o deti. Cez divokú a drsnú krajinu cestoval na koni alebo na nákladných vozoch. Celý svoj život prežil so zvieratami – s domácimi, ale aj s divými. Často sa pri svojom spôsobe života musel spoliehať na svoje vedomosti o zvykoch a správaní divých zvierat. Bol najväčším expertom a prírodovedcom svojej doby. Nijaký európsky ani iný lovec nemal toľko vedomostí ako van Royen. A po celý jeho život, ktorý prežil na cestách (35 rokov), boli jeho stáda, kone a rodina ochraňované a strážené psami s ridgeom, ktoré starostlivo vyberal zo svojho chovu, cvičil a skúšal ich odolnosť a schopnosti pri love divých zvierat, ale aj pri práci so stádom.

Táto mapa ukazuje miesta, kde sa zdržoval, a cesty, po ktorých pravidelne prevádzal svoje stáda.
Je považovaný za jediného muža na Africkom kontinente, ktorý prispel a tiež vytvoril nové medzinárodne uznávané plemeno.

Obrázky z knihy The Definitive Rhodesian Ridgeback – Cornelius Johannes (Nellis) van Rooyen c. 1885 – zdroj Travel p.184 + mapa, poukazujúca na základne a cesty kde sa Van Rooyen pohyboval a žil.

























CHARLES ROBERT EDMONDS

Ch.R.Edmonds pricestoval v roku 1900 z Anglicka do Bulawaya, kde ostal pracovať ako veterinár veľa rokov. Poznal sa s van Rooyenom a zaujímal sa o jeho psy a chovateľstvo.
Takže keď v roku 1922 prišla žiadosť zo strany zo SAKU (South African Kennel Union - Juhoafrická kynologická jednota) o opis plemena, aby mohlo byť zaregistrované, bol práve Edmond ten pravý človek, pretože plemeno dobre poznal. Dňa 7. februára 1923 v publikácii „Farmers weekly“ uverejnil článok, ktorý nazval Vzácne poľovné plemeno neznámeho pôvodu a silného charakteru. Pretože Edmond poznal plemeno veľmi dobre, článok bol veľmi zaujímavý. Objavujú sa v ňom aj tieto údaje:

Výška: 24 inches = 61 cm Váha: 60 lb = 28 kg
Farba: hnedá pálená, svetlohnedá, jelenia
Srsť: krátka, pevná
Chvost: dlhší a pevný, koniec chvosta ľahko nesený nahor
(Poznámka: dvaja chovatelia odporúčali, aby boli v článku uvedené rozdiely, ktoré boli v chove zaznamenané v jednom vrhu - rozličné dĺžky: kratšie len 16 alebo 18 cm, inéjedince mali chvost ako buldog, ďalšie mali normálnu dĺžku. Tieto rozdiely sa mohli v tomto vrhu vyskytnúť aj z dôvodu zmiešania plemena s iným plemenom pri šľachtení.)
Hlava: hlava skôr širšia, lícne kosti dobre vyvinuté, celkovo sa podobá tvarom na bulteriéra staršieho typu s nízko nasadenými ušami.
Oči: žlté, inteligentné, s odvážnym výrazom, niekedy s výrazom divocha.

Edmond porovnával van Rooyenov popis o krátkych chvostoch a tiež špecifikáciu, že tieto psy majú žlté oči, čo považoval za výsledok kríženia s khoikhoi psami, ako ja s hnedonosými pointrami.
Výška a váha opisovali štíhlu svižnú postavu. Edmonds bezpochyby vedel, že farba a kvalita srsti boli ideálne pre psa určeného na prácu v teréne: vďaka farbe srsti bol pes dobre maskovaný a jej kvalita ho dostatočne chránila pred dotieravým hmyzom a tŕňmi pri pohybe v buši. Prekvapujúce však boli nízko nasadené uši, hoci takto nasadené uši bývajú menej náchylné k roztrhnutiu ušnice zubami alebo pazúrmi. Edmond bol autorom prvého článku, v ktorom bolo plemeno opísané. Ale bol tu aj ďalší muž a ten sa napokon stal tvorcom štandardu, ktorý sa stal medzinárodne uznávaný. Bol to Richard Barnes.


FRANCIS RICHARD BARNES

Barnes sa narodil v roku 1875 v Anglicku. Do Salisbury prišiel v polovici roku 1890. Pomáhal pri vzniku Chovateľského klubu v Salisbury, ktorého bol v rokoch 1898 až 1900 tajomníkom. V roku 1902 sa vrátil podobne ako Edmonds do Anglicka, kde sa oženil s Isobelle Muncasterovou. Do Salisbury importoval dvoch pointrov. Zároveň to bol aj chovateľ a rozhodca prvej výstavy psov v Salisbury.
V roku 1900 sa presťahoval do Bulawaya, kde sa síce nepodieľal na vzniku chovateľského klubu (október 1909), ale neskôr sa stal jeho členom. V júli 1910 bol posudzovateľom na prvej výstave v Bulawayu, konanej pod záštitou BKC. Vo februári 1911 bol zvolený za predsedu klubu a túto funkciu vykonával niekoľko rokov. V roku 1912, asi dva roky po tom, čo van Rooyen získal Walterveden, Barnes kúpil farmu Eskdale, ktorú založil Wiliamom Henrim v roku 1896. Neskôr získal farmu Figtree, ktorú si ponechal a na ktorej aj býval so svojou rodinou, hoci sa mu naskytlo veľa príležitosti získať rezidenciu v Bulawayu. Naďalej bol aktívnym v klube, hoci býval 50 km od Bulawaya. Práve v tejto dobe sa začal zaujímať o van Rooyenove psy s ridgeom. V roku 1916 na výstave vystavoval so svojou manželkou foxteriéry a buldogy. Nie je známe, či sa Barnes poznal s van Rooyenom, ale už v roku 1915 mal Barnes svojho prvého ridgebacka menom Escdale Dingo od chovateľa pána C. Grahama Staceyho, ktorého psy pochádzali od van Rooeyna. Dingo žil určitý čas s Powder a Lornou a neskôr s van Rooyenovými sukami Flam a Pistol. Barnes bol pravdepodobne taký uchvátený Dingom, že si zaobstaral ďalšie dve sučky Escdale Connie od Boba Dicksona a Eskdale Judy od Langhama O´Keefe.
V čase, keď si Barnes zaobstaral tieto psy, van Rooyen zomrel. Nie je isté či Barnes choval na Dingovi a na svojich sučkách. Vlastnil farmu Escdale, kde využíval psy s ridgeom na ochranu statku a celej farmy. Ako iní rančeri, aj on v tej dobe zbohatol na predaji hovädzieho mäsa, ktoré bolo veľmi drahé. Bolo to spôsobené tak nedostatkom potravín v rokoch prvej svetovej vojny, ako aj tým, že do Afriky prichádzali každodenne noví usadlíci.
V roku 1920 Barnes začal uvažovať o tom, aký bude nasledujúci osud psov s ridgeom. Na jednej strane bol vystavovateľom a milovníkom čistokrvných plemien a zastával v chovateľských kluboch dôležité funkcie. Na druhej strane bol vlastníkom niekoľkých rančov, ktoré mu strážili nikde registrované psy s ridgeom a so špecifickými znakmi tak povahovými, ako aj vonkajšími - ridge. A tiež tu boli dva typy ľudí, ktorí tieto psy obdivovali. Tí, ktorí by ich radi vystavovali, hoci plemeno nebolo uznané, a tí, ktorí považovali za najdôležitejšie, že tieto psy vedeli výborne pracovať a strážiť majetok. Barnes obdivoval týchto psov, a keďže bol aj vášnivým vystavovateľom, rozhodol sa urobiť potrebné kroky pre to, aby mohlo byť plemeno uznané Juhoafrickou kynologickou jednotou (SAKU), a v roku 1922 na základe Edmondoveho článku a za pomoci B. W. Durhama začal pracovať na štandarde RR.


B. W. DURHAM
Rovnako ako Barnes, aj Durhamtak bol vášnivým vystavovateľom. Žil v Salisbury a bol aktívnym členom v klube chovateľov a vášnivým vystavovateľom. V rokoch 1910 a 1911 chodil často obchodne do Bulawaya a bezpochyby bol aj dobrým Barnesovým známym. V roku 1913 posudzoval Klubovú výstavu v Bulawayu. Na každej výstave vystavoval buldogy a darilo sa mu, o čom svedčia aj ocenenia psov, ktorých predvádzal - mnohonásobný Best in Show (najkrajší pes výstavy). Neskôr sa stal jediným zimbabwským rozhodcom na všetky plemená registrované v SAKU.
Bol mužom, ktorý poznal štandardy mnohých plemien a tiež históriu. Štandardy poznal tak, ako boli interpretované rozhodcami a majiteľmi, pričom používal odbornú terminológiu, ktorá sa pri opise plemien používala.
Spolu s Barnesom mal najväčší vplyv na tvorenie štandardu plemena a jeho uznanie.


1915 - Francis Richard Barnes si zaobstaral svojho prvého ridgebacka.
1922 - Na výstave v Bulawayo Kennel Club nebol zaznamenaný žiadny ridgeback.
1923, 31. júl - ridgeback po prvýkrát zaznamenaný na výstave. J. Willing´s a M. Vigne´s, levie psy, boli neoficiálne vystavované v triede dorastu na BKC výstave.
1924, 2. august - Pán R. Dickson a Messr Barnes, Gillespie a Stacey vystavovali svoje levie psy v jednej spoločnej triede na BKC výstave.
1924, 18. september - SAKU zaregistrovala prvé dva levie psy. Pochádzali z Kimberley v Južnej Afrike.

Majitelia RR, ktorí REGISTROVALI dvoch alebo viac psov v SAKU 1924-1939
a počet psov registrovaných v chovateľských staniciach - 1925-1939

VERNON BRISLEY - "VIKING KENNEL" a JEHO 5 RR
obrt: ©The Definitive Rhodesian Ridgeback - fotka z Hutchingnstonskej encyklopédie psov 1935


 

Mapandora of Avondale & pán T Kedie-Law "AVONDALE" kennel
obr: © The Definitive Rhodesian Ridgeback - fotka z Hutchingnstonskej´s encyklopédie psov

1924, 29. december - Barnes napísal do SAKU list, v ktorom žiadal o upresnenie podmienok pre registrovanie nového plemena a klubu.
1925,15. január - the SAKU sekretariát poslal odpoveď...
1925, 5. február - Barnes napísal do SAKU: "V Bulawayu bol vytvorený klub na podporu vzniku nového plemena a so záujmom a snahou členov napísať nový štandard plemena rodézsky leví pes." List bol označený pečiatkou, na ktorej bolo uvedené " Klub rodézskych ridgebackov (levích psov).
1925, 20. február - sekretariát SAKU odpovedal na Barnesov list: "S ľútosťou Vám oznamujeme, že za daných okolností nie je možné, aby bol takýto klub a plemeno uznané z tohto dôvodu: nie sú známe nijaké bližšie informácie o tomto plemene a ani Váš list nám nedáva bližšie informácie o chove a vývoji tohto plemena."
1925, 2. júl - Na výstave psov v Bulawayo bolo vystavených 24 rodézskych levích psov.
1925,10. júl - V Salisbury na klubovej výstave bolo vystavovaných 18 ridgebackov.
1925, 27. november - SAKU zaregistroval prvého rodézskeho levieho psa.
1925, 12. & 20. december - Barnes napísal do SAKU žiadosť o zmenu názvu plemena.
1926, 4. február - Barnes poslal ešte raz svoju žiadosť do SAKU.
1926, 15. február - SAKU sekretariát odpoveď: " ... Váš návrh bol odsúhlasený, a preto rodézsky leví pes bude premenovaný a klasifikovaný ako rodézsky ridgeback (leví pes)"
1926,16. marec - Rodézsky ridgeback (leví pes), Klub RR a štandard boli uznané South Africa Kennel Union - SAKU a Barnes zaregistroval svojich 6 ridgebackov.
1926, 26. apríl - Dickson registroval prvého rodézskeho ridgebacka.
1926, 27. júl- 6 & 13. august - Na Klubovej výstave v Bulawayu a na výstave v Salisbury boli po prvýkrát oficiálne posúdené rodézske ridgebacky.
1926 - Asi v tomto roku boli prvé ridgebacky vyvezené do Južnej Afriky, Kene a do U.K.
1927, júl/august - Ridgebacky znovu vystavené na klubovej výstave v Bulawayu a Salisbury.
1928, 28. jún - Oficiálne premenovanie plemena rodézsky leví pes na rodézsky ridgeback - SAKU zaregistroval prvého rodézskeho ridgebacka.
1928 - Prvý šampión rodézskeho ridžebeka v Zimbabwe.

RIDGEBACKY, KTORÉ MALI SILNÝ VPLYV NA VÝVOJ PLEMENA

Niektoré ridgebacky mali silný vplyv na vývoj dnešného plemena, pretože sa veľmi často používali v chove. Sú tu poznačené ich mená s rokom, v ktorom boli použité v chove. Číslo za rokom naznačuje počet potomkov, ktoré môžeme objaviť v každom rodokmeni našich dnešných ridgebackov.

slečna J. PLAYER s LOBENGULOU & JUNO - ridgebacky, ktoré importovala do Anglicka - 1932
obr: © The Definitive Rhodesian Ridgeback - foto z Hutchingnstonskej Psej Encyklopédie


VIKING LEO OF AVONDALE - 1933
obr: ©The Definitive Rhodesian Ridgeback - foto z Hutchingnstonskej Psej Encyklopédie

1946 - Prvý ridgeback s titulom šampión v Južnej Afrike.
1947 - Prvý záznam o ridgebackoch v Kanade a v Amerike.
1948 - Prvý záznam o ridgebackoch v Portugalsku a Holandsku.
1948 - Prvé ridgebacky zaregistrované v Kanade.
1951 - Prvý RR šampionát dokončený v Kanade.
1951 - Prvý RR šampionát dokončený v Anglicku.
1952 - Prvý RR so zloženou skúškou poslušnosti v Kanade
1955 - Ridgeback uznaný Americkým Kynologickým Klubom.
1956 - Prvý RR šampionát v USA.
1958 - Prvý RR so zloženou skúškou poslušnosti v USA.
1966 - Prvý ridgeback vyvezený do Austrálie.
1970 - Prvý ridgeback vyvezený na Nový Zéland

Články boli vybrané a spracované z vynikajúcej knihy, ktorá sa zaoberá plemenom Rodézskeho Ridgebacka
© The Definitive Rhodesian Ridgeback by David H. Helgesen (2nd Edition - Revised)
Copies of this book are available from the publisher P.O.Box 106, Whonock, B.C., Canada VOM ISO.
Autorské práva vyhradené.
Preklad a spracovanie: Krchňavá Milada Luanda RRs www.lady-ridgeback.sk

článok prešiel jazykovou úpravou

Milada Krchňavá, 2006
Copyright ©www.rr.sk Obsah stránok podlieha autorským právam.
Kopírovanie akejkoľvek jej časti len so súhlasom autora a majiteľa stránok.
Všetky práva vyhradené!
Publikované : 2006-10-17 (10860 čítané)