Späť
Canisterapia
Slovo canisterapia vzniklo zložením dvoch slov. Latinského CANIS, čo znamená
pes, a gréckeho TERAPIA, čo znamená liečenie. Canisterapia je spôsob
liečenia, terapie, ktorá využíva danosti psa kladne pôsobiť na psychické zdravie
človeka.
Prvýkrát sa vážne touto metódou zaoberal v USA Levinson a popisuje až 33%
používania práve canisterapie. V poslednom období na celom svete stále viac
rodín vyhľadáva spoločnosť zvierat a najčastejšie psov. Prečo práve psov? Lebo
sú veľmi komunikatívne a vedia poskytnúť ľuďom kladné emócie, majú radi dotyk za
každej okolnosti a v každej situácii. Majú výraznú mimickú schopnosť
komunikovať, vedia sa vcítiť do psychiky ľudí a poskytujú im oporu.
Rodézsky ridgeback má snáď zo všetkých rás najvýraznejšiu mimiku a
komunikatívnosť a má dlhý prah dráždivosti. Je to pes, ktorý si, pokiaľ nie je
inak výchovne ovplyvnený, rád ľahne aj k inému človeku. Je to pes, ktorý sa vám
vie dívať do očí a takisto znesie priamy pohľad bez podráždenia. Navyše je ľahko
motivovateľný pamlskom či pohladením.
Samozrejme, tak ako každý pes, aj ridgeback musí byť pre prácu canisterapeuta
správne socializovaný a v mladosti musí mať láskavú, ale pevnú ruku. Musí
vyrastať v rodine a každodennou samozrejmosťou je neustály sociálny kontakt so
svetom.
Prvými canisterapeutmi plemena RR na Slovensku so skúškami sú sučky Bajka
Agátový kvet a Bosweli Bea Solipse (viď foto), ktoré v roku
2005 podľa vyjadrenia ich majiteľky Jany Kadnárovej zložili všetky skúšky a tie ich oprávňujú vykonávať
canisterapiu. Viac sa dočítate v autorskom článku Jany Kadnárovej, 2005 "Canisterapia
a rodézsky ridgeback"
foto: Jana Kadnárová
Canisterapia sa delí na
a) živelnú (klasické držanie psa v domácnosti ako
spoločníka a priateľa)
b) riadenú (keď odborník zaobstará pre pacienta
špeciálneho psa alebo využíva vlastného vycvičeného psa pri návštevách chorých).
Najčastejšie príklady canisterapie (zdroj: www.canisterapia.sk)
Osamelí a osamotene žijúci ľudia
So psom sa necítia osamelo, v staraní sa o psa nachádzajú určitú životnú úlohu,
ľahšie nadväzujú a udržiavajú priateľstvá. Zviera vzbudí v majiteľovi radosť do
života, nedovolí mu zamýšľať sa nad starosťami.
Deti, zvlášť deti problémové
Pes sa stane nielen spoločníkom v ich hrách, ale s jeho pomocou sa aj naučia
zodpovednosti a ohľaduplnosti. Zaháňa pocity osamelosti jedináčikov. Ochotne
prijíma emocionálne potreby dieťaťa, hlavne telesný kontakt. U agresívneho
dieťaťa sa zlepšuje postoj k okoliu. Hyperaktívne dieťa sa uvoľní a upokojí.
Ľudia v stresujúcich podmienkach
Môžu so psom ľahšie "vypnúť" a lepšie zvládajú každodenné stresy. Interakcia so
zvieraťom - dotýkanie i rozprávanie sa, znižuje psychické a fyzické vnímanie.
Osoby s chorobami obehového systému a srdca, s nadmernou hmotnosťou,
diabetici
Tu pomáha vynútený pohyb, nutnosť vychádzok so psom, telesnej aktivity.
Starí ľudia - sú psami povzbudzovaní v telesnej aj duševnej aktivite.
Pomáhajú predchádzať pocitom osamelosti, pocitom nepotrebnosti a sociálnej
izolácii, častých u týchto ľudí. Podporujú ich začlenenie do spoločnosti,
uľahčujú nadväzovanie priateľstiev a komunikáciu s okolím. Podnecujú k hrám,
aktivite, ale aj uvoľneniu, relaxu.
Depresívne osoby - rovnako ako osamelým ľuďom pomôže získať späť pohodu a
radosť zo života, nájsť životnú úlohu. Pes odvádza pozornosť od starostí,
zjednodušuje sociálne kontakty.
Pacienti s detskou mozgovou obrnou (DMO) - pes sa stáva nielen priateľom,
ale aj motiváciou k pohybu a rehabilitácii. Je zdrojom nových podnetov,
spestrením života. Odvádza pozornosť od vlastných problémov. Vychováva k
zodpovednosti a k empatií.
Starí ľudia, domov dôchodcov - starší ľudia často trpia depresiami,
pocitmi nepotrebnosti, straty motivácie ďalej žiť. Psy prebúdzajú v týchto
osobách pozitívne emócie. Sú zmenou v zabehaných koľajach ich života. Umožňujú
telesný kontakt. Zlepšuje sa vzájomná komunikácia obyvateľov domova dôchodcov,
spoločná radosť uvoľňuje často napäté vzťahy. Pre niektorých je psík zdrojom
relaxu, so psom sa maznajú a hladkajú ho. Pre iných zase aktivity: štvornohý
terapeut aportuje, behá, nabáda k pohybu, spoločným hrám, prechádzke. Znižuje sa
potreba vyžadovania pozornosti od ošetrovateľov. U ľudí trvale podráždených
výrazne klesá miera agresivity voči okoliu.
Mentálne postihnutí - pes udržuje duševne zaostalého človeka v pozornosti
dlhšie ako iné objekty, pozoruje a skúma ho. Udržuje ho v aktivite. Dotyky a
hladenie uspokojujú potrebu po nežnosti, ktorá je u nich mnohokrát zvýšená. Je
výchovným prostriedkom: ako sa správne chovať k zvieratám, neskôr k ľudom.
Zvyšuje samostatnosť a zodpovednosť. Motivuje k rehabilitácii a rozvoju jemnej
motoriky (hádzaním loptičky, hladkaním, napodobovaním činnosti psa...),
podnecuje k naháňaniu a skákaniu pri hre a tým k rozvoju motorických schopností.
Prispieva k zníženiu osamelosti a uzavretosti, podporuje spontánnosť prejavu.
Zvyšuje neverbálne komunikačné schopnosti mentálne retardovanej osoby.
Autisti - do seba zahĺbeným autistickým deťom aj dospelým pomáha pes
obracať ich pozornosť navonok. Vytrháva ich z ich vnútorného psychického sveta.
Zmierňuje ich agresivitu voči okoliu. Zlepšuje sa spoločenské chovanie
autistickej osoby.
Deti a dospelí v nemocnici - zvieratá v cudzom prostredí nemocnice
predstavujú spojenie s vonkajším svetom. Zmäteným, rozrušeným a depresívnym
osobám pomáhajú komunikovať. Sú rozptýlením v nemocničnej rutine, odvádzajú
pozornosť od choroby, bolesti. Taktiež fungujú ako výchovný prostriedok.
Spracovala: Monika Tušanová, XII/2005
článok prešiel jazykovou úpravou
© Monika Tušanová Copyright ©www.rr.sk Obsah stránok podlieha autorským právam. Kopírovanie akejkoľvek jej časti len so súhlasom autora a majiteľa stránok. Všetky práva vyhradené! Publikované : 2005-12-02 (9452 čítané) |