Ridgeback dnes súťaží nielen vo výstavných kruhoch, poľovných skúškach, súťažiach agility, ale dokonca sa začínajú pre toto plemeno organizovať aj psie dostihy. Prvou krajinou, kde sa začali organizovať dostihy rodézskych ridgebackov, je Austrália. Dnes sa pravidelne usporadúvajú aj v Anglicku a v USA, kde je tento dostih zaradený ako disciplína pri národných a niektorých regionálnych výstavách psov. Mnohí namietajú, že toto plemeno je aj napriek dávnemu kríženiu s chrtom na dostihy príliš robustné. Ridgeback však vďaka obrovskej sile spojenej s vytrvalosťou v behu dosiahne závodnú rýchlosť, dokáže ju dlho udržať, čím, v porovnaní s chrtmi, kompenzuje slabé, nedostatočné zrýchlenie po vyštartovaní. (O ridgebackoch je tiež známe, že dokážu sprevádzať svojho pána na koni aj celý deň.)
Ridgeback nepotrebuje zložitý výcvik na to, aby dostihy pochopil. Sučky sú spravidla horlivejšie, zdá sa, že majú väčšiu chuť k prenasledovaniu, a sú dôslednejšie, zatiaľ čo psom postačí iba radosť z behu. Väčšinou behajú neskúsené psy so skúsenými. V Anglicku behajú obvykle v pároch psy so sučkami. Najrýchlejší čas na 300 m bol 21 sekúnd. V Austrálii je doteraz najrýchlejší ridgeback – šampiónka Jomeja Callico Cara, ktorá dosiahla čas 30,8 sekundy na 400 m.

Najkrajšie na dostihoch je, že na nich môžu súťažiť všetky ridgebacky s preukázaným pôvodom, bez ohľadu na ich exteriér, tituly či chovnosť. Dôležitá je iba rýchlosť! Niektorí majitelia sa obávajú, že dostihy môžu mať vplyv na zdravie ich psa. Nie je však jediný dôvod, prečo by zdravý ridgeback, ktorý netrpí žiadnymi následkami po úraze alebo nadváhou, neubehol 400 m na trávnatej trati.

© Monika Tušanová
   foto: PesJira, zdroj


článok prešiel jazykovou úpravou

Monika Tušanová, 1998
Copyright ©www.rr.sk Obsah stránok podlieha autorským právam.
Kopírovanie akejkoľvek jej časti len so súhlasom autora a majiteľa stránok.
Všetky práva vyhradené!
Publikované : 2005-11-08 (6551 čítané)