Keď sa zamyslíme nad významom pojmu farba pšeničná, ako uvádza štandard, vybaví sa nám farba piesková, plavo zlatá, svetlohnedá, zlatisto ryšavá, ale nikdy nie mahagónová, bordová, tmavohnedá s nádychom až fialovej alebo čierna.

Ako každé plemeno aj ridgeback podlieha módnym vplyvom, čo takmer vždy prináša v chove len problémy. Módnou hlavne v Európe sa stala mahagónová, chybne nazývaná “červeno-pšeničná farba“. Je síce krásna, ale s pôvodným ridgebackom nemá nič spoločného. Tieto tmavé, červenohnedé, mahagónové až bordové ridgebacky mávajú srsť kratšiu a krásne lesklú, pričom vynikne osvalenie, a preto je obľúbená hlavne u výstavných jedincov. Vážnou chybou takto sfarbených psov je, že sa im v zime netvorí podsada, a ak, tak veľmi slabá. Tieto psy nie sú chránené pred zimou, čo neprospieva ich zdraviu! Momentálne nikde na svete nenájdeme toľko chybne sfarbených ridgebackov, ako práve v Európe!
Srsť ridgebacka preto nikdy nesmie strácať pšeničné sfarbenie. Príliš tmavá farba bez pšeničných pesíkov (ako napr. u írskeho setra) je z hľadiska štandardu pre RR rovnako nežiaduca ako príliš svetlé sfarbenie bez nádychu tepla či čierne sfarbenie.

Niekoľko korektných sfarbení u ridgebacka. (Všetky tieto pšeničné odtiene sfarbenia u ridgebacka sú rovnako korektné. Na výstavách sa nesmie uprednostňovať ani znevažovať žiadna z nich.)
svetlá pšenica (svetlo plavá)	stredná pšenica (medová, zlatá)	červená pšenica (červeno medená)	červená pšenica (ryšavo hnedá)

Svetlá pšeničná farba ridgebacka je farbou slabej bielej kávy. Je to farba svetlo plavá, krémová, avšak stále s nádychom teplého sfarbenia. “Červeno-pšeničná farba“ je sfarbenie zložené z viacerých odtieňov, keď sa na tele psa miešajú chlpy odtieňov hrdzavo červenkastej farby s chlpmi pšeničnej farby. Práve túto farbu si mnohí chovatelia a rozhodcovia chybne zamieňajú s farbou mahagónovo červenohnedou až bordovou.
Niekoľko nekorektných sfarbení u ridgebacka
“biela“ bez nádychu tepla	bordová bez pšeničných pesíkov	mahagónová bez pšeničných pesíkov	tmavohnedá s čiernymi pesíkmi

Veľmi dôležité pre zachovanie správneho osrstenia ridgebacka je, aby vyfarbenie každého jedného chlpu na tele psa bolo vždy tónované od svetlej po tmavú farbu, pričom svetlá farba sa nachádza bližšie pri koži psa. Ak sa toto – pre plemeno typické – tónovanie srsti stráca, ide o neštandardné sfarbenie a takýto ridgeback musí byť penalizovaný!

Vyfarbenie chlpu
správne tónovanie od svetlej po tmavú farbu	nesprávne jednofarebný chlp bez tónovania

Na jar (niekedy aj na jeseň) menia ridgebacky osrstenie. Tento proces normálne trvá mesiac, maximálne dva. Stará zimná srsť zahustená podsadou odumiera, matnie, bledne a vypadáva. Nahrádza ju nová, letná, tmavšia a lesklejšia srsť. Čím chladnejšia je klíma, v ktorej pes žije, tým neskôr začne pes meniť srsť, v extrémnych prípadoch až uprostred leta. Vtedy je rozdiel medzi sfarbením a kvalitou starej a novej srsti väčší (hlavne na krku psa).
Ridgebacky sa prispôsobujú chladnejšej klíme tým, že im rastú dlhšie chlpy a hustejšia podsada ako normálne. Podsada je svetlej (takmer bielej) farby.
Všetky suky ridgebackov pĺznu v čase, keď prestanú dojčiť svoje šteniatka, a to bez ohľadu na ročné obdobie či doplnky stravy.

Ďalším typickým znakom sfarbenia ridgebacka sú viac-menej svetlejšie vyfarbené časti tela. Ide o tieto partie: čelo, líca, krk, časť za lopatkami a zadná časť stehien.

Mnoho chovateľov sa snaží o zjednotenie farby, aby tieto farebné kontrasty boli čím menšie. Prax však ukazuje, že sa toto darí iba minimálne a ak, tak za cenu straty pšeničného sfarbenia. Takže je viac než isté, že toto nerovnomerné sfarbenie ridgebacka súvisí s jeho typickým pšeničným sfarbením.

Z funkčného hľadiska je farba srsti vymedzená dvoma faktormi: výmena tepla a maskovanie. Srsť svetlej farby pojme do seba menej slnka a neprehrieva psa natoľko, ako tmavá farba srsti. Pokiaľ by bola farba jediný faktor funkčnosti psa, preferovaná by bola svetlá pšenica s tým, že čím svetlejšia, tým lepšia. Africká príroda s tým však nesúhlasí. Veľká väčšina divej zvere v Zimbabwe sa maskuje strednými alebo strakatými odtieňmi srsti. Iba v jednom prípade by bol svetlopšeničný ridgeback dobre maskovaný a to vtedy, ak by bol na priamom slnečnom svetle na otvorenej pastvine alebo piesku.
Z vlastnej vôle by však v takej situácii pes dlho nebol. Pokiaľ by mohol, hľadal by tieň, v ktorom by sa skryl a schladil, no a v tieni je ťažšie vidieť stredne tmavé a tmavé odtiene. Dokonca aj neohrozený žltohnedý lev, ktorý sa vôbec nemusí starať o maskovanie, má stredne pšeničné sfarbenie srsti, zriedka aj svetlo pšeničné, avšak nikdy nie tmavé, až mahagónové.

Rôznorodosť odtieňov červeno pšeničného sfarbenia dnešných ridgebackov pochádza z doby šľachtenia plemena krížením írskych setrov s plavými nemeckými dogami a sobolej farby kólie.

Čierne pesíky (čierne chlpy v srsti psa)

V štandarde sa píše: „Papuľa a uši môžu byť tmavé. Nadmerný výskyt čiernych chlpov v srsti je veľmi nežiaduci.“ U šteniat rodézskeho ridgebacka je veľmi časté, že sa rodia takmer čierne. Táto šteňacia srsť však čoskoro vypadá a do 2 – 3 mesiacov ju nahradí pekná hnedá farba. Ak čierna srsť pretrváva aj v neskoršom veku, ide o prítomnosť čiernych pesíkov vo sfarbení ridgebacka. To je podľa štandardu neprijateľné a z chovateľského hľadiska nežiaduce. Práve pri tmavších farbách u ridgebackov badať viac čiernych pesíkov na krku, bokoch a chvoste. Uši bývajú celkom čierne, čo je tiež podľa štandardu menej žiaduce. Nie sú však výnimkou aj ridgebacky svetlej farby s čiernymi pesíkmi.

V každom prípade treba na nadmernú prítomnosť čiernych pesíkov v srsti ridgebacka hľadieť ako na problém, ktorý treba na výstavách penalizovať a v chovateľstve mu venovať zvýšenú pozornosť. Výskyt čiernych pesíkov sa zvyšuje, pokiaľ do chovu z času na čas nezaradíme hnedonosé psy. Múdri chovatelia používajú vo svojich líniách kvalitne pigmentované hnedonosé ridgebacky ako oživenie, lebo tieto psy prinášajú do chovu nádhernú čistú žiarivú sýtu

farbu srsti. Srsť takého psa má zlatistý nádych a doslova sa v nej odráža slnko. Dlhodobý chov iba na čiernonosých psoch, rovnako ako aj chov na dvoch hnedonosých psoch vedie u ridgebacka nielen k strate kvality sfarbenia, ale aj k strate kvality srsti a kože. Nie vždy sa takéto následky vyskytnú, ale taká je tendencia. Kríženie čiernonosých s čiernonosými je pritom menej nebezpečné, môže sa robiť takmer neobmedzene bez vážnejších funkčných problémov, avšak s tendenciou k čiernym pesíkom a blednutiu srsti. Práve príležitostné použitie hnedonosých ridgebackov napomáha chovateľom udržať v populácií plemena štandardom žiadané čisté pšeničné farby.

Niektoré ďalšie sfarbenia rodézskeho ridgebacka

Pri šľachtení ridgebacka boli použité rôzne psy rôznych plemien, farieb, a teda aj genofondu: greyhoundy, buldogy, pointre, teriéry, kólie, deerhondi... Z praxe vieme, že recesívne vlastnosti pre mnohé rôzne typy sfarbenia môžu zostať utajené aj niekoľko generácií. Len veľmi veľká náhoda alebo úzka príbuzenská plemenitba dáva šancu sa prejaviť týmto recesívnym alelám. Preto sa len ojedinele vyskytujú vzácne sfarbenia aj u ridgebackov. Avšak nie všetky typy týchto sfarbení dnešný štandard plemena uznáva. “Modrá“ Jednou z neštandardných foriem sfarbenia je tzv. modré sfarbenie. Šteniatka sa rodia “strieborného“ sfarbenia a majú modré oči, ktoré sa vekom menia buď na jantárovu farbu, alebo sivú. V dospelosti má “modrý“ ridgeback pšeničnú až červeno pšeničnú farbu, ale s nádychom chladného kovovo-modrého lesku. Tento problém sa dá genetickým vyšetrením odhaliť. Ak je pes negatívny, to znamená, že nie je nositeľom génu pre modré sfarbenie, výsledok testu sa zaznamenáva ako Dilute Status: DD

Ukážky modrého šteniatka vo vrhu.

Čierná s pálením
Ide o štandardom neprípustné sfarbenie čisto čiernej srsti s pálením ako u dobermana.

“Urajiro“ sfarbenie

Ojedinele sa v chove objavuje veľmi svetlá farba blízka “bielej“. Vyskytuje sa na vnútornej strane nôh, na bruchu, predhrudí a krku a po stranách hlavy. Toto “presvetlenie“ sa nazýva “urajiro”, prevzaté z japonského termínu pre farbu srsti Shiba Inu. Aj keď to nie je preferované chovateľmi, je táto farba akceptovateľná ako pšeničná. Najčastejšie sa objavuje u svetlo-pšeničných a medovo-zlatých ridgebackov.

Sobolia farba

Sobolie sfarbenie sa tiež vyskytuje veľmi vzácne. V roku 1925 sa v americkom štandarde plemena vyskytovala ako jeden z možných a prípustných variantov. Výňatok zo štandardu RR z roku 1925:.. „sfarbenie: žíhané, plavé, sobolie, všetky farby alebo zmiešané s bielou.“... Dnes je toto sfarbenie ridgebacka neprípustné.

“Biela" farba bez nádychu tepla

Štandard nepojednáva s absolútnou presnosťou o diskvalifikácii tejto farby, preto aj výroky rozhodcov sú veľmi zdržanlivé. V Anglicku je "biela" farba prípustná, v USA sa názory chovateľov líšia. V Európe sa takmer všetky idgeback kluby zhodujú v názore, že pod pojmom svetlo pšeničná farba sa nerozumie farba bez nádychu tepla. Pšeničná farba musí teda mať stále teplý odtieň, aj keď ide o najsvetlejší odtieň (ako biela káva). Je to logický a prijateľný argument, hlavne keď berieme do úvahy, z akého prostredia pochádza toto plemeno. Je zaujímavé, že táto "biela" farba nie je spôsobená nedostatkom pigmentu. Práve naopak, je sprevádzaná tmavými očami, čiernymi pazúrmi, často aj tmavou maskou a tmavými "okuliarmi". V plemenitbe sa však táto farba nedá dosiahnuť cielene, takže neplatí pravidlo, že ak "bielu" suku nakryjeme "bielym" psom, narodia sa "biele" šteňatá. Táto "biela" farba sa vyskytne ojedinele v štandardne sfarbenom vrhu ako výsledok náhodného presadenia sa recesívnej alely pochádzajúcej z dávneho šľachtenia plemena.

Na špeciálnej výstave KCHRR 2000 v Lukovej vzbudzoval obdiv i rozpaky psík v triede dorastu Omar Bohemia Checko (O:Alwin Bohemia Checko, M:Arieta Malženická rovina). Nebol to však prvý "biely" psík, s ktorým som sa na výstavách v stretla. Takmer o pol roka staršia "biela" sučka Emmy Hailfri pochádza tiež z českého chovu, ale po iných predkoch. (O: Anar Katama, M: Bangie Satanela). Na Slovensku zatiaľ nie je zaznamenané narodenie "bieleho" ridgebacka, ale určite by ma to neprekvapilo, veď slovenský a český chov je postavený na spoločnom základe.

Spracovala: © Monika Tušanová, TUSANI (2009)

Kresby: © Monika Tušanová,
Fotografie: B. van der Born, safari-kadamba.pl , Jabulani RRs, A.Chamberlein, J.Pročko, A.Mičuchová, M.Tušanová, J.Helešicová, M.Lantz a internet

© Monika Tušanová, 2009


článok neprešiel jazykovou úpravou

Autorské práva: Text aj kresby: © Monika Tušanová, 2009, aktualizované 2015
Kopírovanie ktorejkoľvek časti tejto prezentácie len so súhlasom majiteľa autorských práv! (monika@rr.sk)
Copyright ©www.rr.sk Obsah stránok podlieha autorským právam.
Kopírovanie akejkoľvek jej časti len so súhlasom autora a majiteľa stránok.
Všetky práva vyhradené!
Publikované : 2005-11-08 (7699 čítané)