Späť
Sfarbenie srsti
Keď sa zamyslíme nad významom pojmu farba pšeničná, ako uvádza štandard,
vybaví sa nám farba piesková, plavo zlatá,
svetlohnedá, zlatisto ryšavá, ale nikdy nie mahagónová, bordová, tmavohnedá s
nádychom až fialovej alebo čierna.
Ako každé plemeno aj ridgeback podlieha módnym vplyvom, čo takmer vždy
prináša v chove len problémy. Módnou hlavne v Európe sa stala mahagónová, chybne
nazývaná “červeno-pšeničná farba“. Je síce krásna, ale s pôvodným ridgebackom
nemá nič spoločného. Tieto tmavé, červenohnedé, mahagónové až bordové ridgebacky
mávajú srsť kratšiu a krásne lesklú, pričom vynikne osvalenie, a preto je
obľúbená hlavne u výstavných jedincov. Vážnou chybou takto sfarbených psov je,
že sa im v zime netvorí podsada, a ak, tak veľmi slabá. Tieto psy nie sú
chránené pred zimou, čo neprospieva ich zdraviu! Momentálne nikde na svete
nenájdeme toľko chybne sfarbených ridgebackov, ako práve v Európe!
Srsť ridgebacka preto nikdy nesmie strácať pšeničné sfarbenie. Príliš tmavá
farba bez pšeničných pesíkov (ako napr. u írskeho setra) je z hľadiska štandardu
pre RR rovnako nežiaduca ako príliš svetlé sfarbenie bez nádychu tepla či čierne
sfarbenie.
Veľmi dôležité pre zachovanie správneho osrstenia ridgebacka je, aby
vyfarbenie každého jedného chlpu na tele psa bolo vždy tónované od svetlej
po tmavú farbu, pričom svetlá farba sa nachádza bližšie pri koži psa. Ak sa toto
– pre plemeno typické – tónovanie srsti stráca, ide o neštandardné sfarbenie a
takýto ridgeback musí byť penalizovaný!
Vyfarbenie chlpu |
|
|
správne
tónovanie od svetlej po tmavú farbu |
nesprávne
jednofarebný chlp bez tónovania |
Na jar (niekedy aj na jeseň) menia ridgebacky osrstenie. Tento proces normálne
trvá mesiac, maximálne dva. Stará zimná srsť zahustená podsadou odumiera,
matnie, bledne a vypadáva. Nahrádza ju nová, letná, tmavšia a lesklejšia srsť.
Čím chladnejšia je klíma, v ktorej pes žije, tým neskôr začne pes meniť srsť, v
extrémnych prípadoch až uprostred leta. Vtedy je rozdiel medzi sfarbením a
kvalitou starej a novej srsti väčší (hlavne na krku psa).
Ridgebacky sa prispôsobujú chladnejšej klíme tým, že im rastú dlhšie chlpy a
hustejšia podsada ako normálne. Podsada je svetlej (takmer bielej) farby.
Všetky suky ridgebackov pĺznu v čase, keď prestanú dojčiť svoje šteniatka, a to
bez ohľadu na ročné obdobie či doplnky stravy.
Ďalším typickým znakom sfarbenia ridgebacka sú viac-menej svetlejšie
vyfarbené časti tela. Ide o tieto partie: čelo, líca, krk, časť za lopatkami
a zadná časť stehien.
Mnoho chovateľov sa snaží o zjednotenie farby, aby tieto farebné kontrasty boli
čím menšie. Prax však ukazuje, že sa toto darí iba minimálne a ak, tak za cenu
straty pšeničného sfarbenia. Takže je viac než isté, že toto nerovnomerné
sfarbenie ridgebacka súvisí s jeho typickým pšeničným sfarbením.
Z funkčného hľadiska je farba srsti vymedzená dvoma faktormi: výmena tepla a
maskovanie. Srsť svetlej farby pojme do seba menej slnka a neprehrieva psa
natoľko, ako tmavá farba srsti. Pokiaľ by bola farba jediný faktor funkčnosti
psa, preferovaná by bola svetlá pšenica s tým, že čím svetlejšia, tým lepšia.
Africká príroda s tým však nesúhlasí. Veľká väčšina divej zvere v Zimbabwe sa
maskuje strednými alebo strakatými odtieňmi srsti. Iba v jednom prípade by bol
svetlopšeničný ridgeback dobre maskovaný a to vtedy, ak by bol na priamom
slnečnom svetle na otvorenej pastvine alebo piesku.
Z vlastnej vôle by však v takej situácii pes dlho nebol. Pokiaľ by mohol, hľadal
by tieň, v ktorom by sa skryl a schladil, no a v tieni je ťažšie vidieť stredne
tmavé a tmavé odtiene. Dokonca aj neohrozený žltohnedý lev, ktorý sa vôbec
nemusí starať o maskovanie, má stredne pšeničné sfarbenie srsti, zriedka aj
svetlo pšeničné, avšak nikdy nie tmavé, až mahagónové.
Rôznorodosť odtieňov červeno pšeničného sfarbenia dnešných ridgebackov pochádza
z doby šľachtenia plemena krížením írskych setrov s plavými nemeckými dogami a
sobolej farby kólie.
Čierne pesíky (čierne chlpy v srsti psa)
|
V štandarde sa píše: „Papuľa a uši môžu byť
tmavé. Nadmerný výskyt čiernych chlpov v srsti je veľmi nežiaduci.“
U šteniat rodézskeho ridgebacka je veľmi časté, že sa rodia takmer čierne. Táto
šteňacia srsť však čoskoro vypadá a do 2 – 3 mesiacov ju nahradí pekná hnedá
farba. Ak čierna srsť pretrváva aj v neskoršom veku, ide o prítomnosť čiernych
pesíkov vo sfarbení ridgebacka. To je podľa štandardu neprijateľné a z
chovateľského hľadiska nežiaduce.
Práve pri tmavších farbách u ridgebackov badať viac čiernych pesíkov na krku,
bokoch a chvoste. Uši bývajú celkom čierne, čo je tiež podľa štandardu menej
žiaduce. Nie sú však výnimkou aj ridgebacky svetlej farby s čiernymi pesíkmi. |
V
každom prípade treba na nadmernú prítomnosť čiernych pesíkov v srsti ridgebacka
hľadieť ako na problém, ktorý treba na výstavách penalizovať a v chovateľstve mu
venovať zvýšenú pozornosť.
Výskyt čiernych pesíkov sa zvyšuje, pokiaľ do chovu z času na čas nezaradíme
hnedonosé psy.
Múdri chovatelia používajú vo svojich líniách kvalitne
pigmentované hnedonosé ridgebacky ako oživenie, lebo tieto psy prinášajú do
chovu nádhernú čistú žiarivú sýtu
|
|
|
farbu srsti. Srsť takého psa má zlatistý
nádych a doslova sa v nej odráža slnko. Dlhodobý chov iba na čiernonosých psoch,
rovnako ako aj chov na dvoch hnedonosých psoch vedie u ridgebacka nielen k
strate kvality sfarbenia, ale aj k strate kvality srsti a kože. Nie vždy sa
takéto následky vyskytnú, ale taká je tendencia. Kríženie čiernonosých s
čiernonosými je pritom menej nebezpečné, môže sa robiť takmer neobmedzene bez
vážnejších funkčných problémov, avšak s tendenciou k čiernym pesíkom a blednutiu
srsti.
Práve príležitostné použitie hnedonosých ridgebackov napomáha chovateľom udržať
v populácií plemena štandardom žiadané čisté pšeničné farby. |
Niektoré ďalšie sfarbenia rodézskeho ridgebacka
|
Pri šľachtení ridgebacka boli použité rôzne psy rôznych plemien, farieb, a teda
aj genofondu: greyhoundy, buldogy, pointre, teriéry, kólie, deerhondi... Z praxe
vieme, že recesívne vlastnosti pre mnohé rôzne typy sfarbenia môžu zostať
utajené aj niekoľko generácií. Len veľmi veľká náhoda alebo úzka príbuzenská
plemenitba dáva šancu sa prejaviť týmto recesívnym alelám. Preto sa len
ojedinele vyskytujú vzácne sfarbenia aj u ridgebackov. Avšak nie všetky typy
týchto sfarbení dnešný štandard plemena uznáva.
“Modrá“
Jednou z neštandardných foriem sfarbenia je tzv. modré sfarbenie. Šteniatka sa
rodia “strieborného“ sfarbenia a majú modré oči, ktoré sa vekom menia buď na jantárovu farbu, alebo sivú. V dospelosti má “modrý“ ridgeback pšeničnú až
červeno pšeničnú farbu, ale s nádychom chladného kovovo-modrého lesku. Tento
problém sa dá genetickým vyšetrením odhaliť. Ak je pes negatívny, to znamená, že
nie je nositeľom génu pre modré sfarbenie, výsledok testu sa zaznamenáva ako
Dilute Status: DD |
Ukážky modrého šteniatka vo vrhu. |
|
|
|
|
|
|
|
Čierná s pálením
Ide o štandardom neprípustné sfarbenie čisto čiernej srsti s pálením ako u
dobermana.
“Urajiro“ sfarbenie
|
Ojedinele sa v chove objavuje veľmi svetlá farba blízka “bielej“. Vyskytuje sa
na vnútornej strane nôh, na bruchu, predhrudí a krku a po stranách hlavy. Toto
“presvetlenie“ sa nazýva “urajiro”, prevzaté z japonského termínu pre farbu
srsti Shiba Inu. Aj keď to nie je preferované chovateľmi, je táto farba
akceptovateľná ako pšeničná. Najčastejšie sa objavuje u svetlo-pšeničných a
medovo-zlatých ridgebackov.
|
Sobolia farba
|
Sobolie sfarbenie sa tiež vyskytuje veľmi vzácne. V roku 1925 sa v americkom
štandarde plemena vyskytovala ako jeden z možných a prípustných variantov.
Výňatok zo štandardu RR z roku 1925:.. „sfarbenie: žíhané, plavé, sobolie,
všetky farby alebo zmiešané s bielou.“... Dnes je toto sfarbenie ridgebacka
neprípustné.
|
“Biela" farba bez nádychu tepla
|
Štandard nepojednáva s absolútnou presnosťou o diskvalifikácii tejto farby,
preto aj výroky rozhodcov sú veľmi zdržanlivé. V Anglicku je "biela" farba
prípustná, v USA sa názory chovateľov líšia. V Európe sa takmer všetky idgeback
kluby zhodujú v názore, že pod pojmom svetlo pšeničná farba sa nerozumie
farba bez nádychu tepla. Pšeničná farba musí teda mať stále teplý
odtieň, aj keď ide o najsvetlejší odtieň (ako biela káva). Je to logický
a prijateľný argument, hlavne keď berieme do úvahy, z akého prostredia
pochádza toto plemeno. Je zaujímavé, že táto "biela" farba nie je
spôsobená nedostatkom pigmentu. Práve naopak, je sprevádzaná tmavými
očami, čiernymi pazúrmi, často aj tmavou maskou a tmavými "okuliarmi". V
plemenitbe sa však táto farba nedá dosiahnuť cielene, takže neplatí
pravidlo, že ak "bielu" suku nakryjeme "bielym" psom, narodia sa "biele"
šteňatá. Táto "biela" farba sa vyskytne ojedinele v štandardne sfarbenom
vrhu ako výsledok náhodného presadenia sa recesívnej alely pochádzajúcej
z dávneho šľachtenia plemena. |
Na špeciálnej výstave KCHRR 2000 v Lukovej vzbudzoval obdiv i rozpaky psík v
triede dorastu Omar Bohemia Checko (O:Alwin Bohemia Checko, M:Arieta Malženická
rovina). Nebol to však prvý "biely" psík, s ktorým som sa na výstavách v
stretla. Takmer o pol roka staršia "biela" sučka Emmy Hailfri pochádza tiež z
českého chovu, ale po iných predkoch. (O: Anar Katama, M: Bangie Satanela). Na
Slovensku zatiaľ nie je zaznamenané narodenie "bieleho" ridgebacka, ale určite
by ma to neprekvapilo, veď slovenský a český chov je postavený na spoločnom
základe. |
|
Spracovala: © Monika Tušanová,
TUSANI (2009)
Kresby: © Monika Tušanová,
Fotografie: B. van der Born, safari-kadamba.pl , Jabulani RRs, A.Chamberlein, J.Pročko, A.Mičuchová, M.Tušanová, J.Helešicová,
M.Lantz a internet
© Monika Tušanová, 2009
článok neprešiel jazykovou úpravou
Autorské práva: Text aj kresby: © Monika Tušanová, 2009, aktualizované 2015
Kopírovanie ktorejkoľvek časti tejto prezentácie len so súhlasom majiteľa autorských práv! (monika@rr.sk) Copyright ©www.rr.sk Obsah stránok podlieha autorským právam. Kopírovanie akejkoľvek jej časti len so súhlasom autora a majiteľa stránok. Všetky práva vyhradené! Publikované : 2005-11-08 (7705 čítané) |