Prvý titul "Šampión Slovenska" pre plemeno RR bol zadaný v roku 1997. Odvtedy bolo plemenu zadaných viac ako 100 týchto titulov.
Pozri kompletný archív ocenených slovenských RR.
Poučme sa z chýb iných, nechajme si poradiť! výňatok zo spravodaja LDRR 7/1994 (nemeckého klubu chovateľov RR)
autor: Eckhard Rieke, preklad: Adriana Majcingerová
Dysplázia bedrových kĺbov - slová, ktoré vyvolávajú u chovateľov hrôzu
...bedrové kĺby sa vyvíjajú od narodenia po vek asi 1 až 1,5 roku psa a DBK sa vyskytuje predovšetkým u väčších plemien psov. Podľa stupňa DBK vykazujú postihnuté psy poruchy pohybu, napr. krívanie a iné anomálie pohybu, ale je tiež možné, že v pohybe nevykazujú žiadne viditeľné poruchy pohybu. Bezpečná diagnóza sa dá stanoviť jedine röntgenovým vyšetrením bedrových kĺbov. Aby bola kostra psíka dostatočne vyvinutá doporučuje sa RTG vyšetrenie najskôr vo veku 18 mesiacov.
RTG môže vykonať iba na to povolaný veterinár a snímok sa zašle na vyhodnotenie do tzv. RTG –centrály. Väčšine našich členov, by mali byť tieto informácie známe, avšak chýbajú detailne vedomosti (komu z nás je napr. známe, že existuje priamy súvis medzi DBK a zápalom maternice?) ...
...Dysplázii by mali venovať pozornosť nie len majitelia psa, ale v prvom rade chovatelia....
...Situácia pre chovateľov však vyzerá o to zložitejšie, že aj v prípade, že u psíka nebolo RTG vyšetrením stanovená pozitívna diagnó-za choroby DBK, neznamená to, že ju nemô-že prenášať na potomstvo. Skúsim to bližšie vysvetliť:
Faktory dedičnosti: pes ako aj všetky cicavce má vždy jednu polovicu dedičných vlôh od otca a druhú od matky. Tieto dedičné vlohy sú uložené v tzv. chromozómoch, v ktorých je obsiahnutých nesmierne množstvo génov, obsahujúcich všetky dedičné vlohy (informácie). Tieto gény vytvárajú určité génové komplexy. Bohužiaľ je to však tak, že za DBK a jej rozsah sú zodpovedné viaceré génové komplexy a teda až keď väčšina zúčastnených génov vykazuje defekt, ktorý vedie ku DBK, má pes skutočne neskôr DBK. Nakoľko sa však dedičné vlohy od matky a otca môžu ľubovoľne kombinovať, môže sa veľmi jednoducho stať, že menšina defektných génov od otca aj od matky sa u potomstva znásobí, a teda defektné gény v zodpovedajúcom génovom komplexe dosiahnu prevahu (väčšinu) a teda šteňa zdedilo vlohu pre DBK aj keď obaja rodičia sú DBK negatívni (teda 0/0). Zákerné je teda , že aj dvaja DBK negatívni rodičia môžu dať veľmi ľahko DBK pozitívne potomstvo.
Čo sa teda z chovateľského hľadiska dá robiť, aby sa tento problém dostal pod kontrolu?
Odborná literatúra ponúka tri rozličné metódy riešenia:
1. Chovať len s DBK negatívnymi jedincami (0/0). Kontrolovať celé potomstvo na DBK.
Ak sa vyskytne u potomstva čo len jeden jediný jedinec s pozitívnym DBK, musí sa tento jedinec, všetci jeho súrodenci, ako aj obaja jeho rodičia vylúčiť z chovu. Rodičia sú v tomto prípade nositeľmi defektných DBK génov, ktoré sú však u nich v menšinovom zastúpení oproti zdravým DBK génom a preto rodičia nevykazujú pozitívne DBK. Ak sa proti DBK bojuje takto nekompromisne, dá sa táto choroba odstrániť v pomerne krátkom čase. Táto nekompromisná metóda sa však bohužiaľ nedá v praxi celkom dobre realizovať a to ako z chovateľských dôvodov (počet RR k dispozícii pre chov je príliš nízky), tak aj z technických dôvodov (presadiť RTG vyšetrenie na DBK u celého potomstva je prakticky nemožné)
2. Ostáva teda druhá metóda, ktorá je v poradí druhá najlepšia: Chov len s DBK negatívnymi jedincami. Tu dosiahneme úspech až po oveľa dlhšej dobe. Až po troch -štyroch generáciách sa nám podarí riziko DBK dedičnosti znížiť pod 1%.
3. Táto tretia metóda sa musí použiť u plemien, u ktorých je počet chovných jedincov veľmi nízky a zaťaženie na DBK tak veľké, že vylúčenie všetkých DBK pozitívnych jedincov, by viedlo ku zániku plemena. Tu je teda možné spájať jedince s prechodným alebo ľahkým stupňom DBK (t.j. 1,2) len s jedin-cami DBK negatívnymi (0/0). Táto metóda však v konečnom dôsledku nie je opatrením proti DBK, ale naopak, použitím tejto metódy sa DBK pozitívni jedinci v danom plemene väčšinou viac rozšíria.
Toľko teda veda. Pre našich majiteľov RR z už povedaného by mali vyplynúť nasledovné: chovať len na DBK negatívnych jedincoch, podľa možnosti sa snažiť o to, aby všetky šteňatá boli v 18. mesiacoch zröntgenované. Kúpne zmluvy, v ktorých sa chovateľ zaviaže, v prípade pozitívnej DBK vrátiť novému majiteľovi určitú čiastku z kúpnej ceny šteňaťa sa tiež zdajú byť veľmi dobrým prostriedkom.
Ak sa medzi potomstvom vyskytne veľký počet DBK pozitívnych jedincov, musí poradca chovu veľmi starostlivo zvážiť, či sa na týchto rodičoch má ďalej chovať (a to s obidvoma)