Slovenčina English
homepageBreeders diaryPregnancy calendar
všetko o RR
štandard
RR magazín
publikácie
inzercia šteniat
výstavy
archív
Vstup do databáz
Vstup do databáz
chovateľstvo
krycí psi
chovné suky
šampióni
www links
osobné stránky
chovatelia
užitočné linky
RR v núdzi
RR Shop
 
 
kontakt
Rhodesian Ridgeback SK 20years
Späť
Pivo a guláš bol v ten deň zadara...postrehy z klub dňa 5/2002  
Autor: Monika Tušanová| Štvrtok, 09.05.2002 | Téma: SKCHR (2730 čítané)
 
Postrehy členov klubu z Klubového dňa a výstavy v Piatrovej 8-9. 6. 2002

Silvia Husáriková
Milí ridgebackári,
chcela by som sa Vám v prvom rade poďakovať za organizáciu klubového dňa a klubovej výstavy v Piatrovej. Tejto akcie som sa so svojim psom a rodinou zúčastnila po prvý krát a bola som veľmi príjemne prekvapená hlavne profesionálnou prípravou celej akcie. Ako nováčik som sa vo Vašich radoch necítila "mimo"... 
S pozdravom, Silvia Husáriková

Veronika Brožová
Před třemi lety, kdy jsme začínali vystavovat naši druhou fenku ridgebacka, jsme se poprvé zúčastnili klubové výstavy a samozřejmě klubového dne pořádané SKCHR. Protože se nám celá akce velmi zalíbila, rozhodli jsem se, že pokud nám v tom nebude nic bránit, budeme jezdit do Vrůtek každý rok, i když nebudeme vystavovat. 
Tedy letos jsme se dlouho rozhodovali, neboť v lednu se naše rodina rozrostla, tentokrát o člena dvounohého – holčičku Vendulku. Zvažovali jsme všechna pro a proti, jestli to není příliš daleko pro takového prcka, ale nakonec jsme se rozhodli pro a v žádném případě jsme nelitovali, ba naopak. 
O stále vzrůstající oblibě svědčí nejen počet nadšenců, kteří se účastní klubového dne, ale i „stovka“ přihlášených psů na nedělní výstavu.
V sobotu byl program nabitý, že jsem nevěděla, kam se podívat dřív, jen abych něco nezmeškala. Zatímco jsem s kočárkem pobíhala mezi agility a bonitací, manžel se Sárou běhali coursing. Myslím tím pes za kůžičkou a páníček s kůžičkou nazpátek. 
Celou sobotu to vypadalo na déšť a ten se zpustil právě ve chvíli když se psíci „převlékli“ do masek. Znáte to, jak naši ridgebacci nesnáší déšť a on si přijde právě v tak důležitou chvíli. Ale drželi se statečně! Moc se mi líbil Santa Claus se sobem táhnoucí sáňky. Sob tedy pravý nebyl, byl to Dabobo Moniky Kramolišové, ale ze severu k nám přišel. Na to, že jeho sáňky byly plné piškotů, choval se vzorně. Málokterý ridgeback by takové pokušení vydržel. 
Trošku mě mrzelo, že jsem se nemohla zúčastnit celé klubové schůze, ale bohužel ani ten nejlepší tatínek nezastane maminku ve všem. A tak jsem sobotní večer ukončila poněkud předčasně.
Již v jednom loňském vydání zpravodaje ČKRR jsem si pochvalovala, jaké je to pohodové vstávání na výstavu. Ráno jen sejít pár schodů z chaty, vyvenčit pejska za chatou a pak už jen čekat před chatou až TO začne. 
Stovka přihlášených ridgebacků je opravdu úctyhodný počet, ale také úctyhodný výkon pro jednoho rozhodčího. V případě pana Havelky je tento výkon ještě o to lepší, že každého psa nahlas okomentuje a tak i přihlížející diváci vědí, co si pan rozhodčí myslí. Přes velmi přísný a profesionální výraz byl pan rozhodčí někdy až moc tolerantní k některým vystavovatelům. Jak sám řekl, bylo předvedení mnoha psů doslova katastrofální. 
Každý kdo se přihlásí na výstavu, měl by si uvědomit, že se nestačí se psem jen tak proběhnout a postavit se, ale že i toto má svá určitá pravidla a dopředu se tomuto nácviku věnovat. Vždyť si tak zbytečně i ten nejkrásnější pes může pokazit celkové hodnocení. 
Předvedení psa v kruhu je jedna věc, ale chování psa mimo kruh a vůbec je věc druhá a řekla bych, že ještě důležitější. Jsme moc ráda, že u Vás na Slovensku prošel nový návrh zákona o psech, který se zdá býti velmi rozumný. Ale to neznamená, že je vyhráno. Problémy se psy vždy byly, jsou a budou. Jen se všichni musíme moc snažit, aby těch problému bylo co možná nejméně. Chybami se člověk učí, ale pozor na ně. Vychovávejme proto své ridgebacky s tou největší zodpovědností, aby vyrostli v klidné a vyrovnané psy. Vychovávejme je s rozvahou a láskou a ne silou a s pocuchanými nervy.
Pokud snad měl tento víkend nějaké nedostatky, my jsem je určitě nezaznamenali. Jen snad, že uběhl moc rychle, ale na tom nikdo nic nezmůže, jediné co můžeme udělat, přijet na přes rok znovu. Tímto moc děkujeme všem, kteří se na přípravě a chodu této akce podíleli a těšíme se na příští setkání.
S pozdravem, Veronika & Robert & Vendulka & Sára Brožovi

Katarína Ťavodová
Počasie nám neprialo a možno aj to malo vplyv na naše celkové rozčarovanie. Prišli sme v sobotu ráno, chvíľu po otvorení klubového dňa. Čakali sme či sa niečo začne diať, či sa začne nejaký sľubovaný program /coursing, agility.../. Chodili sme hore – dolu po areály, postávali a posedávali a začali sme sa pomaly ale iste cítiť akosi zbytočne. Prišli sme na klubový deň s očakávaním aspoň akej takej organizácie, s očakávaním že sa nájde niekto, kto účastníkov priláka či už na agility alebo coursing. Ale takto sme tam len stáli a čakali a keby sme nezačuli kuloárne reči, že už asi coursing začal, odišli by sme oveľa skôr. Na coursing sme sa veľmi tešili, chceli sme otestovať nášho psa ako bude na túto ridžbekársku zábavku reagovať. Ale neskúsili sme. Nemali sme nervy ani chuť čakať, pokým pracne dobrovoľníci neriešili vzniknuté technické lapsusy takmer po každom pokuse pustiť naviják. Snáď by bolo dobré v budúcnosti porozmýšľať, či by nebolo efektívnejšie investovať o čosi menej finančných prostriedkov do cien a niečo vyčleniť aj na zabezpečenie technickej stránky ponúkaných atrakcií. Určite by sa našlo niekoľko študentov, ktorí by postavili parkúr agility alebo pri coursingu pomáhali naťahovať lano atď, atď. Prečo by mali členovia klubu, ktorí sa venujú či už agility alebo coursingu plytvať energiou na takéto veci? Medzi účastníkmi sa určite nájde dosť takých, ktorí si radi vypočujú ich rady, názory a postrehy v danej oblasti. Nejde o nič, len o čas, ktorý sa dá využiť aj inak ako brodením sa vo vysokej tráve a ťahaním lana.
Súčasťou klubového dňa bola aj bonitácia, len akosi tiež prebehla v tichosti kdesi v ústraní. Bonitácia je pre psa, či fenu vždy v živote jedinečná a zaslúžila by si určite viac pozornosti a otvorenosti než ako sa uskutočňuje v súčasnosti. Je veľa ďalších majiteľov psov a súk, ktorých bonitácia ešte len čaká a radi by získali aspoň aké také informácie a skúsenosti.
V nedeľu sa konala Klubová výstava. Neviem, či má význam rozoberať posudzovanie p. Tibora Havelku. Všetci skúsení výstavní harcovníci dávno vedia, že posudzovanie nemá nič spoločné s platným štandardom FCI, ale je to bohužiaľ len subjektívna záležitosť a názor delegovaného rozhodcu. Tí, ktorým štandard FCI nie je ľahostajní sú zatiaľ v menšine.
Katarína Ťavodová, www.lapaj.sk 

pozn. redakcie: Klubový deň je len taký, akým si ho sami pre seba, svoje deti a psíkov urobíme. Tí ktorí sa nedokážu aktívne zapojiť do akcií, ktoré klub ponúka sa budú cítiť „akosi zbytočne“. Samozrejme každá pripomienka a dobrý nápad je vítaný! Študentom, ktorí by boli ochotní naťahovať lano na coursingu sa určite nik brániť nebude. Hoc natiahnuť lano pre svojho psíka je asi ako upratať tenisový dvorec po hre. 

A opäť postrehy členov klubu... 

rodina Štefankova
Na takto prežité dni sa len tak rýchlo nezabúda. Upevňuje to nielen lásku k zvieratám, ale aj k nám samotným ľuďom.
Je to úžasný pocit, keď netrpezlivo očakávame, že sa stretneme s našimi „potomkami“, ktorí od chvíle keď sme ich poslednýkrát videli čo - to povyrástli. Oni si nás už síce nepamätajú, no my - chovatelia - prežívame tú istú radosť, ako keď sme im pomáhali prísť na tento svet.
Tak to bolo aj teraz v ten júnový víkend v Piatrovej. Fantastická rodinná atmosféra, kde sa každý mohol vyšantiť do sýtosti. Ako stále, aj teraz bolo o program dobre postarané a počasie nám takisto vyšlo v ústrety až na jednu spŕšku počas karnevalu. Nechýbal coursing, agility, výstava súťažných fotografií, a samozrejme samotná výstava našich miláčikov. Na svoje si prišli aj malí umelci, ktorí už tradične mohli ukázať, ako vidia ridgebacka v pastelkách. Veľmi chutil aj spoločný guláš a studené čapované pivo. Na takto prežité dni sa len tak rýchlo nezabúda. Upevňuje to nielen lásku k zvieratám, ale aj k nám samotným ľuďom.
rodina Štefankova, chs GURU PRIMA

Monika Kramolišová
Letos jsme se již potřetí vypravily s našema čumákama do Martina na Klubový den a klubovou výstavu našich slovenských přátel.
Vše bylo opět bezchybně zorganizováno, panovala bezva nálada, všichni si rádi zasoutěžili v agility a čumáci se prohnali s nadšením coursingem. Poprvé jsme si vyzkoušeli účast v karnevalu, kde se sešla nebývalá „konkurence“ a dětská porota nám udělala velkou radost druhým místem pro našeho sobíka Dabobíka a mně - Santu… 
Chtěli by jsem tímto poděkovat bezvadně odvedené práci těch, kdo tak náročnou dvoudenní akci zorganizoval a budeme se těšit na příští podzimní setkání.
S pozdravem, Monika Kramolišová, chs RANUA



Poznámka: článok neprešiel jazykovou úpravou
 

Copyright ©www.rr.sk . Obsah stránok podlieha autorským právam.
Kopírovanie akejkoľvek jej časti len so súhlasom autora a majiteľa stránok.
Všetky práva vyhradené!

                     © 2005 © 2024 www.rr.sk
Rhodesian Ridgeback klub Slovakia
Heslo: 
Číslo:   
napísali o nás
záujem o členstvo
kontakt
plánované akcie
klubové dni
klubové súťaže
povahové testy
Návštevy
Online:57
štatistiky
RR-shop