Kto chová, vie aké je ťažké nájsť správneho krycieho psa pre svoju fenu. Ako
sa spravidla orientuje chovateľ? V dnešnej dobe je to v prvom rade internet, tu
nájde prvé informácie o rodokmeni a môže sa preklikať cez nezpočetné množstvo
fotogalérii. Popri internete slúžia ako pomoc pri orientovaní sa aj výstavy, veď
kde inde sa dá vidieť toľko psov pokope? Na čo však kladú chovatelia dôraz v
skutočnosti, keď navštevujú výstavy so zámerom výberu vhodného krycieho psa pre
ich fenku? Bohužiaľ dochádza k zisteniu, že pre krycieho psa je podstatné, či má
jeden alebo viacej titulov šampióna krásy. A práve v tom spočíva nebezpečenstvo
pre psiu rasu. Stále častejšie sa ukazuje, že je použitých málo krycích psov,
zväčša sú to tí, ktorí odchádzajú z výstav obsypaní víťazstvami. Týmto tzv.
„šampionátovým chovateľstvom“, ktoré nie je praktizované len chovateľmi „našej“
rasy, sa stráca potenciál a to nenávratne. Psi, ktorí sa často nezúčastňujú na
výstavách, (neprichádzajú) do úvahy, ku krytiu sa veľa z nich ani len nedostane.
Používať výstavné úspechy a tituly k výberu krycieho psa je u väčšiny chovateľov
bežnou praxou. Akú skutočnú hodnotu majú tieto tituly a úspechy z pohľadu chovu?
Predpoklady prihlásiť psa na bonitáciu sú rovnaké vo všetkých troch VDH-kluboch,
ktoré zastrešujú rodézskeho ridžbecka. Popri výsledkoch HD-/OCD-/ED röntgénov
musí pes absolvovať určitý počet výstav, na ktorých musí dosiahnuť minimálnu
známku „veľmi dobrý“, aby sa mohol pes zúčastniť na bonitácii /poznámka: v klube
E.L.S.A. je možné preukázať sa pracovnými skúškami namiesto výsledkov z výstav/.
Nikto nepožaduje umiestnenia, čakateľstvá alebo nebodaj samotný titul, pretože
to nie je relevantné. Aj perfektný handling je iba sekundárny vo chvíli, keď pes
stojí pri hodnotení pred rozhodcom a bonitačnou komisiou, ktorí ho „rozkladajú“
na jednotlivé časti. Samozrejme, že by mal pes stáť v správnom postoji, ten by
mal byť natrénovaný, tak ako aj kontrola zubov. Perfektný handling nemá tú istú
vysokú hodnotu ako vo výstavnom kruhu.
Stále viacej je pri bonitácii nápadné, že psi, ktoré sú enormne úspešné na
výstavách, nie sú nakoniec pri bližšom hodnotení takí perfektní ako sa v prvom
momente zdá – odhliadnuc od toho, že perfektný pes aj tak neexistuje.
Posudzovanie proporcií pri bonitácii zaberie veľa času, ktorý rozhodcovi na
výstave nikdy nie je k dispozícii.
Na výstave je jednoducho dôležité psa perfektne odprezentovať a využiť tento
krátky moment posudzovania pre seba a svojho psa.
Na bonitácii toto nehrá žiadnu rolu, tam sú si všetci tak povediac rovní –
„profesionálny výstavný pes“ ako aj „rodinný maznáčik“. Treba podotknúť, že
posudzovanie je iba jedna časť vedúca k uchovneniu, pretože posúdenie povahy je
nezanedbateľná časť skúšky. To by mali brať chovatelia do úvahy. Ak sa pes stane
chovným psom bez obmedzenia, potom bol bonitačnou komisiou uznaný za vhodného,
bez rozdielu, či má už titul šampióna alebo sa ešte nikdy ani len neumiestnil.
Toľko k teórii, prax však dnes vyzerá inak. K speňaženiu vrhu je chovateľ
medzičasom naviazaný na majiteľa krycieho psa, preto je pre mnohých chovateľov
dôležité, aby bol otec šteniatok na verejnosti známy. Veľa z nich práve z tohto
dôvodu siaha po krycích psoch, ktorí už majú za sebou veľa vrhov a pri ktorých
sa už vie ako dobre sa dajú šteniatka predať.
Jednoducho sú šteniatka, ktoré sa veľmi dobre predávajú, možno preto lebo sú
pekné, tmavé (citát jednej chovateľky: „šteniatka po tom psovi sa predávajú ako
horúce rohlíky“) alebo preto, že otec má jeden alebo viacej titulov šampióna
krásy.
Aj keď to znie dramaticky, ale také je zaobchádzanie so psou rasou a nemá nič
spoločné s chovom. Je to skorej dezorientovaná trhová „produkcia“, ktorá sa
prispôsobuje danému vkusu.
Keď si pozrieme aktuálny stav krycích psov klubu E.L.S.A. zistíme, že z 33
krycích psov 13 ešte nikdy nekrylo. Niektorí z nich sú vystavovaní len
príležitostne, nie každý majiteľ krycieho psa vidí zmysel svojho života v tom,
aby sa každý víkend prezentoval na výstavnom poli. Aj chovatelia by si mali
postaviť iné priority – titul šampióna nie je všetko.
Určite hrá fenotyp významnú úlohu. Chovateľ nemusí byť automaticky na „správnej
strane“, keď si vyberá psa, ktorý sa na výstavách umiestňuje na popredných
miestach. Žiadny pes nie je bez chyby, každý má svoje „tiky“ – možno lepšie
povedané: každý ma svoje klady a zápory. Chov znamená páriť kompenzujúco –
neznásobovať chyby. Chov znamená zodpovednosť! K zodpovednosti chovateľa patrí
aj vyšlachtenie vyrovnaných psov, ktorí sú bezproblémoví vo svojom okolí.
Club E.L.S.A. sa preto zameriava na obsiahle a prísne posúdenie povahy v rámci
bonitácie. Pes, ktorý nie je výstavný, môže dosiahnuť taký istý povahový test
ako pes výstavný. Samozrejme jedno nevylučuje druhé, ale chovateľ by sa mal
obsiahlo informovať ešte predtým ako sa pre nejakého psa rozhodne.
A možno potom niekedy dostane šancu neznámy krycí pes.
Monika Pehr,
chovateľka plemena Rhodesian Ridgeback, chovateľská stanica THURAIA, Nemecko
www.thuraia.de
preklad Diana
Šmátralová
