Prvý titul "Šampión Slovenska" pre plemeno RR bol zadaný v roku 1997. Odvtedy bolo plemenu zadaných viac ako 100 týchto titulov.
Pozri kompletný archív ocenených slovenských RR.
V kynológii pod pojmom “handling“ rozumieme - predvedenie psa vo výstavnom kruhu. Osoba, ktorá sa zaoberá touto činnosťou sa v mnohých cudzích jazykoch nazýva handler čiže predvádzač- u nás sa používa termín Vystavovateľ.
ÚLOHA ROZHODCU NA VÝSTAVE
Psy sa predvádzajú v kruhu, aby ich rozhodca mohol posúdiť v konkurencii s inými zvieratami toho istého plemena. Rozhodcovia majú za úlohu posúdiť na jednej strane úroveň chovateľského snaženia, na druhej ohodnotiť psa podľa platného štandardu. Aj na základe dobrých výstavných výsledkov sa pes odporučí do chovu, samozrejme ak bude vyhovovať aj na bonitácii psov. Výstavy preto nie sú len prehliadkou krásy, ale majú aj významnú úlohu pokiaľ ide o chov, a teda aj budúcu kvalitu plemena.
Neoceniteľný je aj prínos výstav pokiaľ ide o podčiarknutie významu celej kynológie. Ak sa nám podarí pritiahnuť k sledovaniu priateľského spolunažívania psov a ľudí v uvoľnenej atmosfére vo výstavnom kruhu čo najviac ľudí, môže to - vzhľadom na prevažne negatívny všeobecný názor na niektoré plemená a chov ušľachtilých psov ako taký- výrazne zlepšiť obraz kynológie medzi verejnosťou.
Preto agresívne psy, akokoľvek by boli krásne, treba bezpodmienečne vylúčiť z posudzovania i ďalšieho chovu, a dôsledne vykázať z kruhu. Tu sa dostávame k predvádzaniu.
Skúsený rozhodca sa musí zaoberať aj tím, či sa pes vzorne predvádza v pozornom a zároveň pokojnom stave, alebo či ide o uvoľnenie, ktoré by sa dalo nazvať ako “pokoj pred búrkou“ kým sa zviera vrhne na svojich konkurentov a vyvolá bitku. Tieto agresívne jedince vyvolávajú nepokojné správanie aj u iných zvierat v kruhu, čo nepridá k dobrým výsledkom. Neagresívne psy vycítia, že by mohlo prísť k “šarvátke“ správajú sa inak ako keď sú v kruhu len vyrovnané jedince. Pri nastúpení do kruhu a zoraďovaní musia mať všetci vystavovatelia svoje psy neustále pod kontrolou. Agresívne psy sa prejavujú roztržkami už pri nástupe. Aj mimo kruhu vedia znepríjemniť chvíle iným vystavovateľom a majiteľom, ktorí sa nachádzajú v ich blízkosti, alebo prechádzajú okolo.
Pes sa zvyčajne predvádza rozhodcovi s cieľom získať čo najlepšie ocenenie. Určite poznáte porekadlo “ nikto nie je dokonalý“ a môžete si byť istý, že platí aj pre psy. Pochopiteľne pes s hrubými chybami nepatrí do výstavného kruhu, ani do chovu. No pre to, aby pes s menšími nedostatkami bol dobre ohodnotený, sa dá urobiť veľa. Predvádzanie teda znamená oveľa viac než iba chodenie do kruhu.
ÚLOHA VYSTAVOVATEĽA NA VÝSTAVE
Vystavovateľ by mal predviesť psa tak, aby čo najviac vynikli jeho prednosti a aby jeho drobné nedostatky boli čo najmenej viditeľné. Správanie psa má svedčiť o vyrovnanej povahe a ozajstnej psej osobnosti. Dokonca by mal vyžarovať také fluidum, aby na seba upútal pohľad rozhodcu.
Vystavovateľ by mal v kruhu vedľa svojho psa pôsobiť nenápadne. Najlepší vystavovateľ je taký, ktorý dokáže svojho psa motivovať k radostnému predvádzaniu a pomoc mu poskytne len vtedy, keď je to naozaj nutné.
Nie každý človek je na základe svojej osobnosti predurčený na vystavovanie. S vystavovateľa by mala vyžarovať radosť s kontaktu so svojím psíkom. Mal by tiež disponovať vrodenou schopnosťou empatie, čiže vcítenia a vnútorného pochopenia. Vystavovateľ si musí tiež uvedomiť, že v kruhu je jeho pes dôležitejší ako on a zaslúži si rešpekt. Osudná býva aj prílišná nervozita, netrpezlivosť, alebo dokonca sklon k výbuchom zlosti. Dobrý vystavovateľ je vnútorne vyrovnaný (alebo aspoň sa tak správa), vyžaruje z neho pokoj a istota. Svojho psa rešpektuje – a nielen v kruhu. Tým mu dáva pocit istoty a zároveň pozitívne ovplyvňuje jeho vystupovanie i dojem akým pôsobí. Pri predvádzaní v kruhu by mal byť maximálne sústredený na svojho psa. Nemal by sa rozprávať s ľuďmi mimo kruhu, aj keď sa rozhodca práve venuje inému psovi. Môže sa stať, že náhodou rozhodcovské oko padne na nás a práve vo chvíli, keď sa živo venujeme niekomu mimo kruhu a to veru dobre nezapôsobí. V kruhu vystavujeme len niekoľko minút na výstave sme celé hodiny a práve tie sú na to aby sme sa stretli s našimi priateľmi, inými vystavovateľmi a pod..
Aj ten najlepšie pripravený a vycvičený pes nie je stroj, preto pri práci s ním nemožno vylúčiť nečakané situácie. Dobrý vystavovateľ v takej chvíli reaguje rýchlo, pokojne a účinne a ani na chvíľu nestratí nad svojím psom kontrolu. Nepodceňujme požiadavky, ktoré bude kruh klásť na našu telesnú kondíciu. Určite nebude dobre vyzerať ak po niekoľkých kruhoch stratíme tempo a budeme sa vliecť za našim psom a za ostatnými v kruhu. Mali by sme predstavovať zohratú dvojicu “ dvaja zlúčený v jedného - tím spojený neviditeľným putom“.
Výstavu môžeme chápať aj ako malý kynologický sviatok a preto by sme mali dbať aj na oblečenie v ktorom pôjdeme do výstavného kruhu. Nemalo by to byť športové - teda tréningové, alebo priveľmi ležérne oblečenie. U žien by to nemali byť príliš krátke sukne, alebo dlhé a široké, ktoré by nám mohli prekážať v pohybe a tiež dostať nás, alebo rozhodcu do rozpačitých situácií. Je dôležité aby farba nášho oblečenia nesplývala s farbou nášho psa. Oblečenie by malo byť kontrastné ku farbe srsti psa ale zároveň nie príliš nápadné, aby sme na seba nepútali pozornosť.
Treba sa vyhnúť klopkajúcim podrážkam na topánkach, čo je veľmi rušivé. Obuv do kruhu by mala byť ľahká, plochá, s mäkkou nešmykľavou podrážkou, ktorá dobre sedí na nohe, aby sme sa v nej pohybovali isto a rýchlo.
POTENCIÁLNY VÝSTAVNÝ PES
Výstavného psa, nemožno “vytvoriť“ len tréningom. Určité základné predpoklady a výstavné schopnosti musí mať vrodené. Vzhľadom na to, že si svoju budúcu výstavnú hviezdu budeme vyberať už v šteňacom veku, mali by sme vedieť čo najviac o plemennom štandarde.
Veľmi dôležitý je výber chovateľa od ktorého si malé šteniatko privezieme. Mali by sme si vytypovať a navštíviť viac chovateľov, u ktorých bude možnosť vidieť, v akom prostredí šteniatka vyrastajú, aké majú možnosti socializácie a pod. Snažme sa vybrať chovateľa, ktorý má veľa znalostí o plemene, so šteniatkami , ktorý navštevuje výstavy a má v tomto smere dostatočné skúsenosti. Či sme našli správneho chovateľa zistíme, ak nám bude vedieť odpovedať na všetky otázky týkajúceho sa vrhu a ešte k tomu sám veľa doplní. Pýtajme sa aké majú šteniatka v danom vrhu povahy, na výstavné predpoklady a všetko čo sa týka vrhu aj rodičov. Len ten kto so šteniatkami trávi dostatok času, naozaj sa im venuje a má k nim vytvorený vzťah, nám bude vedieť povedať, aké rozdiely sú vo vrhu, čo sa týka správania, povahy aj výstavných predpokladov. Seriózny chovateľ pomôže vybrať nádejné šteniatko, lebo nie v každom vrhu sú šteňatá s výstavnými predpokladmi. Zároveň nám však jednoznačne povie, že nemôže dať žiadnu záruku týkajúcu sa možnej úspešnosti nami vybraného psa, či sučky. Spoľahlivo nám môže poradiť len vtedy ak má zodpovedajúce skúsenosti a dobre pozná každé jednotlivé šteňa z vrhu. Ten, kto svoje psy považuje za tovar, nie je pre nás správnym partnerom! Chovateľ by mal byť ochotný pomôcť nám pri príprave nášho psíka na výstavu a samozrejme poradiť nám vo všetkom čo sa ho týka v mladosti i po celý jeho život.
VÝBER ŠTENIATKA
Už v prvých týždňoch života musí každé šteňa získať rôzne, podľa možnosti kladné skúsenosti a byť vystavené rôznym podnetom okolitého sveta. To mu umožní, aby z neho vyrástla vyrovnaná osobnosť- čo je u výstav-ného psa obzvlášť nevyhnutné. Už od ranného veku by sa malo správať sebaisto, bez prehnanej vystrašenosti, alebo nápadnej bojazlivosti. Musí byť zvedavé a mať záujem o všetko, čo sa okolo neho deje. K ľudom by malo byť dôverčivé a priateľské, voči iným psom sebavedomé, ale nikdy nie agresívne.
To, že šteňa má práve takéto vlastnosti, nie je ešte zárukou, že z neho vyrastie bezproblémový veselý pes. Jeho príprava na tento cieľ však bude ľahšia než u šteňaťa, ktoré už od narodenia zo strachom reaguje na dotyk cudzej ruky alebo na nezvyčajné zvuky.
Psy ktoré milujú výstavy a bez akejkoľvek prípravy sa s radosťou predvádzajú v kruhu, sú skutočnou vzácnosťou. Také jedince sú snom nielen každého vystavovateľa ale aj všetkých rozhodcov. Väčšinou sa však stretávame so psami, ktoré sú (takmer) rovnako úspešnými hviezdami v dôsledku dobrého tréningu a šikovného predvedenia.
No často vidíme v kruhu aj psy, ktoré sa tam necítia prirodzene- či už sa boja, alebo podľahnú panike, alebo ich celý postup predvádzania nebaví a nudí. Nemusí to byť iba dôsledok zlého tréningu. Aj takéto správanie môže mať pes vrodené a proti týmto dispozíciám budeme bezmocný. Taký jedinec bude najšťastnejší ako rodinný a domáci miláčik.
VÝSTAVNÝ TRÉNING
Laikovi, ktorý navštívi výstavu sa môže zdať, že: “to by dokázal každý- prebehnúť sa so psom v kruhu a postaviť sa s ním do pozoru“, ale nie je všetko také jednoduché ako sa zdá a tomuto “prebehnutiu a postoju“ predchádzajú hodiny drilu z naším výstavným psíkom.
S prípravou na súťaž treba začať už v ranom veku psa. Vzhľadom na to, že náš psík sa má neskôr v kruhu predvádzať s radosťou, musíme dbať na to, aby ho bavil aj predchádzajúci tréning. To dosiahneme veľkou trpezlivosťou a pokojnou dôslednosťou bez preháňania. Tréning by sa mal podobať skôr na hru a v žiadnom prípade psa nesmie neúmerne zaťažovať. Trénujeme len tak dlho, pokým pes javí o tréning záujem a uvedom-me si, že tento čas môže byť v jednotlivých dňoch rôzny. Berme do úvahy rôzne vývojové fázy psa. Problematickým obdobím je aj prvé háranie sučiek a často pozorovaný posun vo vývoji osobnosti v čase od 10 do 14 mesiacov. Ak sa nám vidí tréning v tomto období beznádejný, nevzdávajme sa a buďme trpezliví.
Je potrebné, aby náš pes pred týmito, pre všetkých zúčastnených dôležitými etapami pochopil o čo ide. Pretože, čo sa raz naučí, tak rýchlo nezabudne. Ak už pes zvládol svoju úlohu, nemá zmysel trénovať ďalej. Takmer určite by ho to skôr či neskôr prestalo baviť a to by bolo v budúcnosti vo výstavnom kruhu vidieť. Úplne postačia príležitostné cvičenia na osvieženie pamäti.
ZAOBCHÁDZANIE SO PSOM
Ani pri bežnom zaobchádzaní s našim štvornohým priateľom a pri jeho výchove nikdy nesmieme strácať zo zreteľa svoj “výstavný“ cieľ. Napríklad v prípade, keď učíme svojho psa aby si sadol, pred prechodom cesty a vyčkal chvíľu. Na výstave treba vyčkať podobnú chvíľu tiež, ale presne naopak s tým, že pes má zostať stáť- nie sedieť a to dokonca dlhší čas ako je prirodzené. Aj s takýmto problémom sa pasuje nejeden vystavovateľ. Preto myslime v predstihu a nikdy nedovoľme aby sa situácia vyhrotila do tejto podoby.
Nezabúdajme, že zo psa vo výstavnom kruhu by malo vyžarovať sebavedomie, prevaha a sila osobnosti. Podporujme ho a dávajme mu najavo dôveru v jeho schopnosti a nikdy nešetrime povzbudzovaním, pochvalou, alebo odmenou. Veľmi tým môžeme ovplyvniť jeho sebadôveru. To všetko však neznamená, že svojmu psovi odpustíme prehrešky a necháme ho “skákať nám po hlave“. Láskavo, pokojne, ale dôsledne mu neustále dávajme najavo, čo smie a čo nesmie. Násilie je pritom zakázané, pretože dôvera psa k nám by sa narušila a k tomu nesmie dôjsť. Pokúsme sa ho chrániť pred zlými skúsenosťami s ľuďmi alebo psami. Stretávajme sa len s dobre socializovanými psami aby nedošlo k napadnutiu nášho psa, čím by sa mohlo stať, že stratí dôveru k iným psom a “ už je oheň na streche“.
POTREBNÉ CVIČENIA
Z požiadaviek, ktoré na nás kladie výstavný kruh môžeme odvodiť potrebné cvičenia, ktoré patria k príprave na výstavu:
Náš pes musí dlhší čas zostať pozorne a pokojne stáť v správnom postoji, do akého sme ho uviedli.
Pes musí vedľa nás v kruhu veselo bežať bez toho, aby ťahal alebo zaostával, na čo najviac povolenej šnúre a v takej rýchlosti a smere akú si sami určíme.
Pes si musí bez odporu nechať prehmatať celé telo aj od cudzieho človeka bez toho aby zmenil polohu. Tiež si musí nechať prezrieť zuby.
K ostatným psom v kruhu sa musí správať priateľsky, nesmie byť nedisciplinovaný, ani agresívny.
PODMIENKY VYSTAVOVANIA
Nášho psíka musíme tiež privykať na rozličné okolnosti za ktorých sa konajú výstavy.
Môžu sa usporadúvať v halách rovnako ako vonku, v nepríjemných horúčavách, alebo v chladnom počasí, niekedy dokonca aj v daždi. Dlážka v hale môže byť hladká, nešmykľavá alebo pokrytá kobercom, vonku bývajú kruhy na nakrátko zostrihanom trávniku, alebo aj na asfalte či betóne. Atmosféra v hale býva často veľmi vzrušená a je tam hluk. Aj vonku sa môžu pri silnom vetre ozývať nezvyčajné rušivé zvuky.
Preto svojho psa pripravujme v najrôznejších podmienkach. Umožnime mu zoznámiť sa so zvyklosťami spojenými s domácim chodom. Ak je to možné berme ho so sebou aj do mesta, alebo na stanicu, aby si privykol na najrôznejšie situácie. Privykajme ho na všetko pomaly a postupne zvyšujme nároky. Nikdy ho pritom nezabudnime neustále chváliť a povzbudzovať. Dôvera, ktorú si k nám postupne vybuduje, je absolútne nevyhnutná a pomôže mu prekonať strach a neistotu, ktoré sú v takých extrémnych situáciách celkom prirodzené. S našou podporou sa mu podarí všetko bez problémov zvládnuť.
Ak náš psík je podľa nášho názoru dostatočne pripravený, je vhodné ho prihlásiť na ozajstnú výstavu do triedy dorastu, kde si môžeme overiť, akú prácu sme odviedli.
STAROSTLIVOSŤ
Rovnako dôležitá ako príprava a výcvik psa na výstavu je aj jeho kondícia.V kruhu môže zvíťaziť iba pes, ktorému sa venuje špičková starostlivosť. Tá sa nezačína deň pred výstavou, ale znamená pravidelnú dôslednú prácu od začiatku. To znamená, že pes má vždy vhodné a kvalitné krmivo zodpovedajúce jeho plemenu a veku a že sme mu zabezpečili dostatok pohybu. Skrátka, že sme sa mu venovali tak ako to jeho plemeno potrebuje. Prvý dojem ktorý si rozhodca o psovi vytvorí, netreba v žiadnom prípade podceňovať. Skúsený rozhodca pri dôkladnom prehmataní a predovšetkým pri kontrole pohybu zistí, kde má pes nedostatky.
Ridgeback je krátkosrsté plemeno, ale to neznamená, že sa o jeho srsť nemusíme starať.
Je dobré keď ho denne prečešeme (prebehneme) gumennou “kefou“ a tiež mäkkou- vlasovou kefou. Je úplne samozrejmé, že pes musí byť čistý. Pre každého rozhodcu i pre našu konkurenciu je nepredstaviteľné, aby sa mali zdržiavať v blízkosti špinavého, či nepríjemne páchnuceho psa, alebo sa ho dokonca dotýkať. To teda znamená, že pravidelná hygiena (čistenie srsti, zubov, uší, skrátenie dlhých pazúrov) a kontrola celkového zdravotného stavu psa je veľmi dôležitá nielen pre výstavy ale aj pre zdravie. Z toho vyplýva, že náš pes musí byť zdravý.
Podľa platného výstavného poriadku je zakázané vodiť na výstavy psy choré, alebo s vonkajšími parazitmi. Veterinárno-medicínske a etické dôvody sú jasné. Zodpovedného majiteľa ani nenapadne, aby na výstavu priviedol psa ktorý nie je v poriadku. Takto trápiť milované zviera žiadny slušný človek nedokáže.
ČO SI ZBALIŤ NA VÝSTAVU?
Ak sme spravili všetko pre nášho výstavného psíka a pripravili jeho i seba fyzicky i psychicky na výstavu, nesmieme zabudnúť, že na výstave budeme potrebovať niekoľko dôležitých vecí, aby sme sa dobre cítili nielen my ale aj náš psík.
V prvom rade ešte niekoľko dní pred výstavou skontrolovať, či má náš štvornohý priateľ podstúpené všetky očkovania, ktoré sú vyžadované a tiež či je očkovaný proti besnote.
Tri dni pred výstavou pôjdeme so psíkom k veterinárovi na predvýstavnú zdravotnú prehliadku, kde keď je všetko v poriadku dostaneme pečiatku na vstup do Výstavných priestorov. Na niektorých výstavách sa vyžadujú aj “okrúhle“ pečiatky od štátnej veterinárnej správy, preto ešte pozrime do výstavných propozícií či je potrebné aj toto potvrdenie.
Večer pred výstavou si pripravíme: ak máme- klietku, alebo “box“ pre pokoj nášho miláčika, ak nie postačí deka, alebo psíkov vankúš na ktorom bude na výstave odpočívať. Môžeme aj menšiu deku, ktorou psíka na výstave prikryjeme, aby mal väčšie súkromie od okoloidúcich.
Nezabudnime so sebou zobrať: vstupný list na výstavu + potvrdenie o zaplatení výstavného poplatku, očkovací preukaz, PP vystavovaného psíka, výstavné vodítko, maškrty- piškótky, alebo obľúbenú hračku s ktorou sme cvičili, kefu, uterák, misku na vodu, vodu vo fľaši a to by malo stačiť.
Pre nás: aby sme sa aj my dobre cítili, je naozaj dobré keď si na výstavu vezmeme skladaciu stoličku a malé občerstvenie a hlavne dobrú náladu.
Keď sme začali chodiť s našou Lady na výstavy zo začiatku sme mali okolo seba aspoň tucet batožín. Brala som veľa vecí navyše, ktoré sme pomaly nechávali doma, keď sme zistili, že nie sú potrebné. Jeden s našich známych nás počastoval poznámkou: “či sa sťahujeme“. Ale už sme sa naučili brať len to najpotrebnejšie, ostatné veci len zavadzajú.
Keď nastane skoré ráno výstavného dňa, ešte raz si všetko doma skontrolujeme a potom už nás čaká dlhá cesta na Výstavu na ktorú sa vždy dlho dopredu tešíme.
VEĽA ŠŤASTIA !!! Milada Ondrejkovičová, LUANDA kennel, 1/2004 Prebrané zo zahraničnej literatúry a z našich skúseností.
