V nedeľu som mala to potešenie posudzovať ridgebacky v Piatrovej. Vždy je príjemné zúčastniť sa akcie dobre fungujúceho klubu s dostatkom členov, ktorí majú záujem o klubové akcie. Ridgeback je u nás veľmi populárne plemeno. 75 prihlásených psov je dosť na to, aby sa dala zodpovedne posúdiť úroveň plemena.
Celkový dojem z predstavených psov bol veľmi dobrý. Samozrejme niektoré triedy boli obsadené mnohými veľmi peknými jedincami, iné boli slabšie. Trochu ma sklamala trieda mladých sučiek, ale o to lepšia bola stredná trieda, kde bolo niekoľko krásnych sučiek, ktoré by som rada videla na prvom mieste. Môže to byť spôsobené aj tým, že ridgebacky dozrievajú pomerne neskoro. Úroveň sučiek bola lepšia ako psov, čo je pre chov výhodné.
Väčšina vystavených jedincov bola veľmi pekného typu, dobrej veľkosti a mala dobrú povahu. Aj kondícia bola veľmi dobrá, neboli príliš prekŕmené ani vychrtlé jedince. Väčšina ridgebackov očividne žije v byte, čomu zodpovedala aj kvalita osrstenia.

Moji víťazi ma presvedčili harmonickou stavbou, pravidelným pohybom a sebavedomou, ale priateľskou povahou. BOB sučka skutočne krásne chodí a škoda, že sa nezúčastnila aj súťaže o najlepší pohyb. Má tiež primeranú substanciu a je mimoriadne harmonická. Nie je veľmi veľká a má veľmi dobre vyjadrený pohlavný výraz. Ridgeback je plemeno stavané na mrštnosť a vytrvalosť, preto si myslím, že treba dávať pozor, aby sa veľkosť plemena nemenila. Psy chovám viac ako 30 rokov a zo skúsenosti viem, že pri kvalitnej strave psy ľahko prerastú.
Pri posudzovaní pokladám za najdôležitejší typ, povahu a pohyb. Až na pár jedincov, ktoré sa dajú spočítať na jednej ruke, bol typ v poriadku.

O povahe ridgebacka štandard hovorí, že má byť vznešený, inteligentný, rezervovaný voči cudzím, ale bez známok agresivity a plachosti. Niektoré ridgebacky boli aj plaché, aj agresívne. Spravidla ich majitelia boli ľudia príjemných spôsobov, s nie práve dominantným vystupovaním. Domnievam sa, že príčinou je prístup ku psom. Ridgeback je veľký pes a ak nemá dobrú povahu, môže byť nebezpečný. Je to ale atraktívne rodinné plemeno a často si ho obstarajú ľudia úplne bez skúseností.
Každý mladý pes sa musí zaradiť do svorky či už psej alebo ľudskej. A každá svorka musí mať alfa jedinca. Ak majiteľ psa túto pozíciu nezaujme, čoskoro nastanú problémy. Je povinnosťou chovateľov, aby na to záujemcov o plemeno upozornili. Ak niekto nedokáže zvýšiť hlas a presadiť sa, mal by si radšej obstarať niečo menšie.

Pohyb ridgebackov má svoje špecifiká a hoci štandard plemena vychádza zo štandardu dalmatínca, v pohybe sú rozdiely. Väčšina dalmatíncov má dlhý krok, vodorovnú líniu chrbta a pohybujú sa v jednej stope, hoci štandard hovorí o paralelnom pohybe.
Naopak ridgebacky, hoci sú vyššie, mali väčšinou naozaj paralelný pohyb. Niektoré jedince mali vyššiu akciu hrudných končatín. Takýto pohyb spôsobený nie celkom optimálnymi plecami, je niekedy veľmi efektný, ale nie je dobrý na dlhé vzdialenosti. Ideálny je dlhý plynulý krok, tesne nad zemou. Bolo aj zopár takých, ktorí nemali dostatočný záber panvových končatín. Zvláštnosťou ridgebackov je často sa vyskytujúca stúpajúca horná línia, ktorá pôsobí akoby pes bežal s kopca. Aj niektoré dobre zauhlené psy, ktoré mali v postoji pevný rovný chrbát, sa takto pohybovali.
Niektoré jedince mali zrednutú srsť, prípadne vylínané miesta a hrčky na koži. Podľa mojej skúsenosti, nie všetky psy znášajú suché krmivo. Naše psy, ktoré zle reagovali na granule, nemali žiadny problém s varenou stravou ani s konzervami. Treba ale dlhšie počkať, kým sa dostaví náprava, lebo koža reaguje pomaly.
Zlepšili sa hlavy, ešte stále majú niektoré psy výrazné líca alebo pridlhé uši a papuľa väčšinou nie je rovnako dlhá ako temeno, ale už som nevidela hlavy, ktoré viac pripomínali bordeauxskú dogu alebo bloodhounda.

Na záver by som chcela poďakovať vystavovateľom za športový prístup, pogratulovať organizátorom k dobre zvládnutej akcii a popriať všetkým veľa príjemných zážitkov s ich psami.


V Bratislave 20. 9. 2010 Ľudmila Fintorová