Prvý titul "Šampión Slovenska" pre plemeno RR bol zadaný v roku 1997. Odvtedy bolo plemenu zadaných viac ako 100 týchto titulov.
Pozri kompletný archív ocenených slovenských RR.
zo spravodaja nemeckého Klubu LDRR preložila Monika Tušanová
Napriek jeho impozantnému vývoju, jeho značnej veľkosti a veľkej váhe sa ridgeback pri necitlivej „nátlakovej drezúre“ totálne pokazí. Pri výchove prostredníctvom nátlaku a v tiesni reaguje pes úplne nechápavo a s úplným odmietaním výkonu. Nemá to však znamenať, že by z času na čas nebola na mieste tiež ostrá drezúra. Tá sa musí použiť iba vtedy, keď sa pes, nasledujúc svoj silno vyvinutý lovecký inštinkt, nedá odvolať.
Nevyhnutne potrebná je aj dôsledná výchova. S ohľadom na zviera to môže znieť čudne, ale človek má ten dojem, že pes chce, aby sa s ním zaobchádzalo spravodlivo. Táto výchova psa kladie na vychovávateľa zvláštne požiadavky. Ridgeback sa nehodí pre komerčný výcvik. To platí predovšetkým preto, lebo u neho každý schematický výcvik zlyháva a on preukazuje oddane svojmu vodcovi pracovitosť a radosť z práce. To ale tiež znamená, že sa pes nemôže požičať niektorému poľujúcemu susedovi na vyhľadávanie. Tu bude pes odmietať buď každý výkon, alebo bude vykonávať “lov na vlastný účet“. V tomto poslednom prípade nemôže byť pes odvolaný preto, lebo rozkazy cudzích väčšinou berie na vedomie iba s kňučaním.
Zvláštne upozornenie pri výchove psa je venované pásu na škrtenie. Pretože má ridgeback výraznú vôľu k loveniu, nesmie sa v žiadnom prípade vykonávať s donucovaním a s ostrými povelmi.
Tento pes je tak silno viazaný na vodcu, že sledujúc svoj prirodzený inštinkt, chce viesť svojho „vodcu svorky” ku koristi. Tento inštinkt, ktorý sa podľa môjho názoru už storočiami domestikovanými európskymi príslušníkmi druhu čiastočne vytratil, zapríčinil nezvyčajné správanie pri vyhľadávaní, najmä pri použití škrtiaceho remeňa. Pes chce hľadať, preto je prekvapený, dokonca preľaknutý, keď to jeho vodca, prostredníctvom nátlaku alebo ovplyvňovaním jeho úloh, problematizuje a pritom narušuje jeho inštinktívne správanie.
Jedna udalosť to môže objasniť. Nikdy som svojho psa neprivádzal k výčitkám. Keď som jedného večera za súmraku strieľal na jazveca, ktorý neostal stáť, ale s dvoma ďalšími postrelenými jazvecmi utiekol do úkrytu v blízkosti, stál som pred otázkou, sliediť ihneď alebo na nasledujúci deň? Rozhodol som sa pre okamžité sliedenie, lebo v blízkosti bol brloh. Pretože som nemohol nájsť vchod, ale mohol som len približne odkryť miesto v poli cukrovej repy, sňal som psovi vodítko a poslal som ho preč s povelom “ hľadaj / stratené / apport.” Netrvalo dlho a pes urobil to, čo sa často nesprávne označuje ako “hlúposť”. Zachytil stopu, prerušil stopu, šľahol veľkým oblúkom a zachytil znova starú stopu v smere úkrytu. Trvalo to sotva jednu dĺžku cigarety, kým sa pes vynoril z úplne iného smeru a mne dal prostredníctvom reči svojho tela na vedomie, že niečo našiel a ja ho mám nasledovať. Nechal som psa voľne utekať. On dával starostlivo pozor na to, aby som ho mohol tiež nasledovať. Po asi 100 metroch tam ležal jazvec. Pes ukázal na svojom spôsobe vyhľadávania, že riadiac sa svojimi inštinktmi, nepracuje schematicky. Schematická výchova by vyžadovala, aby sa na psa pri opustení stopy pôsobilo. Pes chcel ísť na isto a ešte raz sa presvedčil o správnosti svojho prvého dohadu a potom ďalej sledoval stopu.
Táto nezvyčajne silná vodcovská oddanosť tejto rasy spôsobuje, že pes urobí všetko, aby spoločne so svojim pánom došiel k cieľu. Ridgeback očakáva od svojho pána to isté, rovnaké spoločné postupovanie.
zo spravodaja nemeckého Klubu LDRR Löwenhund Deutschland RR e.V.in VHD/FCI preklad: Monika Tušanová, TUSANI kennel, 5/1998
