Nie sú ojedinelé prípady, keď behom niekoľkých hodín z neznámych príčin začínajú
jedno za druhým hynúť krásne životaschopné šteniatka aj v tých najlepších
podmienkach chovu. Chovateľ i veterinár sa len bezradne prizerajú bez možnosti
liečby a záchrany života. Na vine je herpesvírusové ochorenie psov, ktoré
spôsobujúce úhyn plodov, čerstvo narodených šteniat do dvoch dní, ale aj šteniat
cca do 2 – 3 týždňov. Len veľmi vzácne starších.
Na herpes vírus však môžu ochorieť aj dospelé psy. Náchylnejšie pritom sú
staršie psy a psy so zníženou imunitou. Ochorenie sa prejavuje infekciou
horných dýchacích ciest, pohlavných orgánov alebo oka [1], prípadne vírus
pretrváva v latentnom stave aj celý život bez akútnych príznakov choroby. Vírus
sa šíri v populácii psov kontaktom. Vírus je vylučovaný sekrétmi z vagíny, nosa,
papule alebo očí infikovaného psa. Prenos z jedného psa na druhého sa deje
kontaktom s týmito výlučkami. Prenáša sa aj kopuláciou pri párení. Zdravý pes, ktorého imunitný systém udržuje herpes vírus v latentnom štádiu, nie je v tom čase ohrozením pre iných psov. Podmienkou pre infikovanie je nakazený pes, ktorý je v čase kontaktu (párenia, vzájomného olizovania sa) imunitne oslabený, chorý, t.j. že vírus u neho nie je v latentnom štádiu, ale je aktívny.
V chovateľstve sú najväčším rizikom nákazy krycí psi, nositelia herpesvírusu,
ktorých vírus je aktívny v čase krytia. Chovateľ si ničoho nevšimne, avšak na
pohľad zdravá suka ďalej infikuje šteňatá najčastejšie už v maternici. K nákaze
plodov môže dôjsť v rôznom štádiu gravidity, pri pôrode i po ňom. V prvej
polovici gravidity infikované plody maternica vstrebe, takže to vyzerá, ako keby
suka vôbec nepočala. Vo vyššom štádiu gravidity suka potratí. Šteňatá sa môžu
nakaziť aj počas pôrodu v pôrodných cestách a po pôrode kontaktom so sekrétmi
matky alebo iných infikovaných jedincov. [1] Rodia sa mŕtve alebo málo
životaschopné plody, ale aj krásne, zdravé, na prvý pohľad životaschopné
jedince.
Šteňatá infikované v priebehu prvých dvoch týždňov života rýchlo hynú v priebehu
niekoľko málo dní. Vírus sa najprv rozmnoží na sliznici horných dýchacích
ciest a potom postihne vnútorné orgány, kde môže spôsobiť rozsiahle nekrózy, ako
aj cievy s následným vykrvácaním a zápal mozgových blán a mozgu. [1] Všetko
sa to deje veľmi rýchlo, šteňatá hynú v priebehu niekoľkých hodín bez možnosti
záchrany. Úhyn je takmer 100%-ný.
Príznaky: bolesť v oblasti brucha, nariekanie, zrýchlené dýchanie, šteňatá
lapajú po vzduchu ako ryby na suchu, odmietanie mlieka, strata sacieho reflexu,
žltozelenú hnačku, výtok z očí a nosa, bodkovité krvácaniny na ďasnách a na
koži brucha, kŕče až stuhnutie. [1] Telesná teplota nie je zvýšená. Vírus je
vo vonkajšom prostredí málo odolný, pri teplote vyššej ako 4 °C rýchle stráca
aktivitu, pri 40 °C je zničený úplne. [1]
V lepšom prípade sa stáva, že materské protilátky infikovaných súk sú schopné
ochrániť šteňatá pred klinickými príznakmi. Hoci stupeň ich ochrany je rôzny,
infikované suky môžu vrhnúť klinicky zdravé šteňatá, ale vírus pretrváva v
organizme do konca života. Po prekonaní infekcie sa však môžu vyskytnúť
poruchy srdcovej a nervovej činnosti. [1] Čím sú šteňatá staršie, tým je ich
náchylnosť k chorobe menšia. Rozvojom imunitnej odpovede dôjde k zastaveniu
vylučovania vírusu, jeho vymiznutiu zo slizníc a ostatných orgánov a k poklesu
cirkulujúcich protilátok. Vírus sa utiahne do tzv. latentného stavu a medzi
imunitným systémom a vírusom dôjde k rovnováhe. V tejto fáze, keď sa vírus v
sekrétoch nenachádza, môže byť výsledok niektorých vyšetrení falošne negatívny.
[1] Pri porušení tejto rovnováhy (stres, gravidita, neprimeraná záťaž, liečba
kortikoidmi...) je vírus opätovne vylučovaný do okolia a choroba sa prezentuje
ako mierny zápal horných dýchacích ciest, prípadne miernym výtokom z pohlavných
orgánov. Ak je suka v tomto období gravidná, môže dôjsť k infekcii plodov.
Šteňatá, ktoré prežijú, bývajú rezervoárom infekcie.
Prevencia: V súčasnej dobe je už možné robiť serologickú diagnostiku a na našom
trhu je dostupná vakcína na vakcináciu gravidných súk. Odporúča sa vakcinovať
suky prvou dávkou medzi 1. dňom ruje a 10. dňom po nakrytí a druhou dávkou 1 až
2 týždne pred pôrodom. Revakcinácia sa odporúča pri každej ďalšej gravidite.
[1] Protilátky, ktoré sa vytvoria u matky, šteňatá pasívne prijímajú už v
maternici a potom pri cicaní z kolostra (prvé mlieko). Tieto prijaté protilátky
chránia novorodené šteňatá pred vznikom infekcie, ale ich pretrvávanie v
organizme je len krátkodobé. Na to, aby bola vakcinácia účinná, je dôležité
dodržať niektoré pravidlá. Pes musí byť pred vakcináciou úplne zdravý, odčervený,
v dobrom výživnom stave. V opačnom prípade si nedokáže vytvoriť dostatočné
množstvo protilátok proti vírusom a baktériám podaným vo vakcíne. Medzi ďalšie
faktory, ktoré dokážu ovplyvniť účinnosť vakcinácie, patrí transport alebo iný
stres zvieraťa hneď po vakcinácii, podávanie antibiotík a iných liekov v čase
vakcinácie, prípadne iné oslabenie organizmu. [1] Všetky tieto zásady musí
chovateľ dodržať, pretože len tak sa dá vakcináciou dosiahnuť plnohodnotná
ochrana organizmu proti infekciám a dosiahnuť bezproblémové a zdravé odchovy aj
v infikovaných chovoch.
Spracovala Monika Tušanová, 10/2007
[1] vetservis.sk