Podľa súčasných poznatkov sa zuby podobne ako šupiny rýb a kožné kosti
považujú za deriváty kožných šupín (lepidomórií).
Lepidomórium je najpôvodnejsším tvrdým útvarom kože rýb z obdobia permu
a tvorí ho kužeľovitá dentitínová korunka pokrytá sklonovinovým
durodentínom, jednoduchá pulpa a kostná bazálna
platnička. Lepidomóriá sú ochranným orgánom kože
a dostávajú sa s ektodermovou preliačeninou do ústnej jamky. Tu
vznikajú zuby splynutím viacerých základov. Zuby sú zakotvené v koži. Zuby
obojživelníkov a plazov sú zväčša usporiadané v jednom rade.
Cicavce už majú redukovaný počet zubov, ktorých tvar je diferencovaný podľa
spôsobu života. Rozoznávame
rezáky a očné zuby, premoláre
a moláre. Chrup so zubami rôznych tvarov sa označuje ako heterodontný.
Očné zuby mäsožravcov sú
pretvorené na úchopné zuby, ktorými zviera korisť uchopí a usmrtí.
Premoláre cicavcov majú rôzne tvarované žuvacie plochy. Zuby mäsožravcov
a hmyzožravcov majú špicaté ostré hrany a sú to sekondontné zuby.
Tieto zvieratá nimi rozrezávajú, rozomieľajú alebo lámu potravu.
Väčšina cicavcov má 2 generácie zubov – mliečne a trvalé zuby, pričom toto
dvojnásobné vyvtovrenie zubov sa nazýva difodontné. Zuby sa zvyčajne vymieňajú
vo vertikálnom smere.
Chrup u psov
Termínom chrup je označovaný súbor zubov jednotlivého zvieraťa. Na
jednotlivom zube môžeme zhruba rozoznať 3 časti. Ta časť, ktorá vyčnieva
z ďasna, sa nazýva korunka, časť skrytá v ďasne je koreň
a prechod medzi koreňom a korunkou nazývame krčok.
Zub psa je zložený z 3 vrstiev – zo skloviny, zuboviny a tmeloviny. Zubovina je
veľmi tvrdá hmota žltastej farby. Má v sebe dutinu, v ktorej je mäkká zubná
dreň bohatá na nervy a cievy. Sklovina je najtvrdšou zložkou zubov a pokrýva
zubovinu korunky. Je bielej farby, u mladého psa máva až modravý nádych. Žltavá
tmelovina pokrýva zubovinu koreňa a krčku. Ďasno v okolí zubov je označované ako
paradentium. (para = pri , dens = zub, paradentium= tkanivo v okolí zubu) a je
to oblasť, ktorej by mali majitelia psov venovať veľkú pozornosť.
Dospelé psy majú 42 zubov - 20 v hornej čelusti a 22 v spodnej.
|
Počet mliečnych zubov
|
Počet trvalých zubov
|
Vek - prerezania mliečnych zubov
|
Vek psa- pri prerezaní trvalých zubov
|
|
28
• 14 horná čeľusť
• 14 spodná čeľusť
|
42
• 20 horná čeľusť
• 22 horná čeľusť
|
3-8 týždňov
|
12-26 týždňov
|
Podľa tvaru a
umiestnia rozoznávame u psa tieto zuby:
- Rezáky – (dentes incisivi) označované ako I1 – I3 – sú
uložené v medzičelustných kostiach v horej i dolnej čeľuste vždy po
šesť.
rezáky hornej čeluste sú väčšie ako rezáky spodnej čeluste.
- Očné zuby –
(dentes canini) označované ako C – sú najdlhšie zuby psa, s hlbokým a
dlhým koreňom; zo strán sú mierne
sploštené, inak majú kužeľovitý tvar.
- Črenové zuby
(premoláre) – (dentes praemolares) sú označované ako P1 – P4 – nasledujú za očnými zubami a od nich sa aj počítajú (prvý je premolár za
očným zubom – P1). Medzi premolármi sú pravidelné medzery. V
hornej i spodnej čelusti je vždy rovnaký počet premolárov, na každej
strane 4.
- Stoličky (moláre) – (dentes molares) sú označované ako M1
– M3 a naväzujú na premoláre. Moláre sú postavené tesne vedľa seba a ich
počet je rozdielny v hornej a dolnej čeľusti. V hornej čeľusti sú na
každej strane 2 moláre, v spodnej 3.
|
horná čeľusť
|
spodná čeľusť
|
V ideálnom prípade sú zuby pravidelne rozdelené v hornej a spodnej čelisti.
Celý chrup je tak možné rozdeliť na 4 časti. Na tom sú postavené takzvané zubné
vzorce, ktorými sa vyjadrujú počty zubov u jednotlivých zvierat. Jedná sa
vlastne o zlomok, ktorý má v čitateli uvedený počet zubov v polovici hornej
čeľuste a v menovateli počet zubov v polovici spodnej čeľuste.
Vzorec trvalého chrupu psa:
3I 1C 4P 2M
---------------------- x 2 = 42
3I 1C 4P 3M
Šteňatá sa rodia bezzubé. Prerezávanie mliečneho chrupu začína medzi tretím a
piatym týždňom. Ako prvé rastú väčšinou očné zuby, nasledujú rezáky a
premoláre. Vzorec mliečneho chrupu psa je rovnaký pre spodnú i hornú čeľusť.
3i 1c 3p
------------------ x 2 = 28
3i 1c 4p
V mliečnom chrupe nie sú zastúpené moláre a nebývajú, okrem výnimiek, ani prvé
premoláre (P1). Výmena mliečnych zubov za trvalé začína v polovici štvrtého až
začiatkom piateho mesiaca.
|
Ako prvé vypadávajú rezáky, potom črenové zuby
a očné zuby. Postupne dorastajú moláre.
Pri prerezávaní trvalého chrupu má
šteňa rovnaké problémy, ako poznáme u detí, teda opuchy a zápaly ďasien a
bolesť. Prejaví sa to ich stratou
pokoja, odmietaním potravy alebo
slintaním. Je vhodné v tomto období dať šteňaťu
na ohrýzanie nejaký tvrdší predmet, čím sa
zmierni bolesť ďasna a urýchli sa vypadávanie mliečnych zubov.
Výmena zubov je značne ovplyvnená i kvalitou
výživy. Z hľadiska starostlivosti o psa je spôsob výmeny zubov zaujímavý. V
normálnom prípade rastie trvalý zub tak, že svojho mliečneho kolegu z ďasna
vytláča.
V poslednej dobe sa ale objavujú prípady, keď trvalé zuby rastú
vedľa alebo za mliečnymi zubami. Štena potom vyzerá ako malý žralok, pretože
mu rastú zuby v dvoch radoch. Výsledkom môžu byť rôzne problémy.
|
|
Zuby sú tesne vedľa seba a tvoria akési „chraštie“, v ktorom sa zadržujú zvyšky potravy alebo
pozostatky po hre, napr. kúsky tkanín alebo rozkúsaných hračiek. V prípade, že
mliečne zuby pretrvávajú do vyššieho veku, je možné pozorovať výrazný sklon k tvorbe
zubného kameňa a niekedy i zubným kazom. Z chovateľského hľadiska teda do
určitej miery hrozí nebezpečenstvo, že pretrvávajúce a zároveň prekážajúce
mliečne zuby spôsobia, že trvalé zuby vyrastú v nežiaducich miestach alebo
líniách a to môže niekedy ovplyvniť napr. typ skusu. Názory na to, ako problém
s pretrvávajícími mliečnymi zubami riešiť, sa rozchádzajú. Neodporúča sa zuby vylamovať
a pokiaľ by mali byť vytrhnuté,
patrí zákrok do rúk veterinára. Zvlášť v prípade očných zubov hrozí
nebezpečenstvo, že s vytrhnutím mliečneho zubu sa poruší výživa zubu trvalého.
Ten potom sčerná a niekedy i vypadne.
Na obrázku už prerezané trvalé zuby.
|
Tento röntgenový snímok zobrazuje uloženie zubov a hĺbku koreňov zubov
v sánke.
|
Ukážka dĺžky koreňa zubu.
|
Pri výmene zubov, ako už bolo spomenuté, môže dôjsť
i k prípadu, že pod mliečnym zubom nie je podložený trvalý zub. Stáva
sa to zvyčajne u premolárov. Tak mliečny zub môže pretrvávať v ďasne
dlhšie, a preto sa môže
niekedy chovateľom stať, že ho považujú za trvalý. Po určitej dobe však mliečny
zub tak či tak vypadne.
V týchto prípadoch sa odporúča zobrať psa
na röntgen, kde sa dá zistiť, či je zub podložený a nevyšiel, alebo sa
nenachádza v čeľusti vôbec. Nie je možné, aby si pes sám vyrazil zub.
Z vyššie zobrazených obrázkov je jasné, že korene zubov sú 2x tak hlboké ako
samotný zub. V prípade vylomenia trvalého zubu by musel byť pes ťažko
zranený (napr. zrážka s autom alebo kopnutie konským kopytom atď.)
a musel by mať veľmi poškodenú, nalomenú či zlomenú sánku.
Chyby zhryzu, málozubosť a nadpočetnosť
- Oligodontia –
málozubosť, ak má jedinec menej ako
42 zubov.
- Polyodontia (hyperdontia)
– nadpočetnosť zubov, ak má jedinec viac ako 42 zubov.
|
predkus
|
podkus
|
kliešťový zhryz
|
nožnicový zhryz
|
Predkus – ak je dolná čeľusť dlhšia ako horná čelusť.
Podkus – ak je dolná čeľusť kratšia ako horná, tak že medzi radom
dolných a horných rezákov je medzera.
Kliešťový
záhryz – ak rezáky dosadajú na seba
svojimi reznými hranami.
Nožnicový
záhryz – ak rad horných rezákov prekrýva
dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov.
Pri určovaní správneho
zhryzu je dôležité, aby sme vedeli rozoznať správny tvar hlavy napr.
predĺžené: (kólie, chrty), s krátkym tvarom (buldog,
pekinéz, boxer...) a so stredným tvarom hlavy (retriever, nemecký ovčiak
i Rhodészky ridgeback).
|
Korektný chrup
správne uloženie premolárov
|
Nesprávne uložený očný zub
Je považovaný za abnormalitu, keď je vrchný očný zub v zhryze uložený pred
spodným očným zzubom. Toto zlé položenie spôsobuje, že pes je
náchylnejší na rôzne zubné choroby, prípadne skoršiu stratu zubov.
nesprávne uloženie premolárov
|
Zhryz
Normálny zhryz pri
plemenách s tvarom lebky dlhším alebo stredným je nožnicový zhryz.
Vrchné rezáky majú byť pred spodnými a majú k sebe priliehať. Spodný
očný zub – jeho hrot má byť za vrchnými rezákmi. Premoláre majú v zhryze
do seba zapadať – teda vypĺnať priestory vzájomne medzi
sebou.
Chyby zhryzov
Predkus – ak je dolná čelusť dlhšia ako horná
čelusť.
Podkus – ak je dolná čelusť kratšia ako
horná tak, že medzi radom dolných a horných
rezákov je medzera.
Kliešťový
zhryz – ak rezáky dosadajú na seba svojimi
reznými hranami.
Nožnicový zhryz – ak rad horných rezákov
prekrýva dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných
rezákov.
Podkus, otvorený a skryvený skus sú chybné zhryzy a sú
považované za geneticky podmienené.
|
predkus
|
podkus
|
otvorený zhryz – ak sa rezáky nestretávajú
|
|
Kliešťový zhryz
|
Rozhádzaný zhryz
|
skryvený skus
|
Chýbajúci zub alebo zub
navyše
Oligodontia – málozubosť, ak
má jedinec menej ako 42 zubov.
Polyodontia
(hyperdontia) – nadpočetnosť
zubov, ak má jedinec viac ako 42 zubov.
|
Niektoré štandardy požadujú, aby
bol pes plnochrupý, v iných je povolené, aby chýbali
určité zuby...
V období domestikácie museli psy zuby viac namáhať, používali ich častejšie,
nakoľko boli nútení si potravu zaobstarať sami.
V dnešnej dobe je pes viac-menej spoločník človeka, ktorý sa oňho postará.
I táto skutočnosť sa určite podpísala na tom, že sa psom neprerezávajú
zuby alebo im chýbajú.
V prípade, že sa trvalý zub neprereže, treba sánku zröntgenovať,
a tým sa zistí, či je zub podložený.
Chýbajúci zub alebo zub navyše sú považované za genetickú chybu.
|
chýbajúci P4
8 rezákov (šteniatko boxera)
normálne má byť 6
|
Starostlivosť o chrup psa.
Čo sa stane, ak si prestaneme umývať
zuby? Dokonca aj keby sme jedli iba tvrdú potravu, ako väčšina psov, stále
by sme mali problémy s chrupom. Mali by ste čistiť zuby vášho psa aspoň
2 x týždenne, najlepšie však každý deň. Nie je to až také obtiažne
ako si myslíte! Čistenie zubov kefkou odstraňuje nahromadený bakteriálny povlak
(plak) z povrchu zubov. U psov, na rozdiel od ľudí, plak zriedka spôsobuje
zubný kaz, ale zato veľmi často spôsobuje ochorenia periodoncia (závesného
aparátu zubov, ďasien a kostí). Ak sa tieto ochorenia včas neliečia,
spôsobujú bolestivosť a stratu zubov.
Čo je to plak, ako vzniká
a prečo ho treba odstraňovať?
Na povrchu
zubov každého živočícha žije množstvo baktérii, ktoré na nich vytvárajú
slizovitý povlak – zubný plak. Pokiaľ tento sliz nie je odstraňovaný,
baktérie postupne produktmi svojej látkovej výmeny narušujú sklovinu zuba.
Povrch skloviny sa tak stáva drsným. V priebehu niekoľkých mesiacov
začína ukladanie minerálnych substancií zo slín do plaku
a vzniká tzv. zubný kameň. Kameň samotný by pre chrup nebol taký
nebezpečný, ale vo svojich póroch vytvára veľmi vhodné prostredie pre
množenie choroboplodných zárodkov spôsobujúcich zápaly ďasien, zubný kaz
a zápaly kosti.
|
|
Prečo niektoré psy
majú zubný kameň a iné nie?
Ukazuje
sa, že podobne ako u ľudí, hlavnú rolu tu hrá genetika (anatomické
usporiadanie ústnej dutiny, zloženie slín, stav imunity). Dôležité sú
aj ostatné faktory – diéta, žuvacie pomôcky, celkový zdravotný stav.
|
|
Môže byť domáca starostlivosť
o chrup riziková?
Áno, pri nesprávnej aplikácii môže byť nebezpečná ako pre zviera, tak pre
majiteľa. Domáca starostlivosť je denná kontrola plaku určená
k dodržiavaniu ústnej hygieny a prevencii vzniku ochorení zubov
a ďasien. Nedokáže však odstrániť zubný kameň, vyčistiť periodontálne
vačky, ani zhojiť zubný kaz. Domáca starostlivosť by mala byť zahájená až
po profesionálnom vyšetrení a ošetrení chrupu vášho zvieraťa
veterinárnym lekárom. V žiadnom prípade neaplikujte bez predchádzajúcej
konzultácie s veterinárom žiadne liečivé prostriedky do ústnej
dutiny!
použitá literatára: výňatky z časopisu
Pes přítel člověka číslo 12/2003, obrázky –
ilustračné.
Spracovala: Milada Krchňavá /
November 2007
Luanda RRs -
http://www.lady-ridgeback.sk
|
