Prvý titul "Šampión Slovenska" pre plemeno RR bol zadaný v roku 1997. Odvtedy bolo plemenu zadaných viac ako 100 týchto titulov.
Pozri kompletný archív ocenených slovenských RR.
Videli ste už ridgebacka, ktorý má sfarbenie ako doberman? Nie, tak si pozrite nasledujúce obrázky.
Čierne sfarbenie s pálením (ako u dobermana) sa u plemena Rhodesian Ridgeback vyskytuje veľmi vzácne, ale môže sa vyskytnúť. Na stránkach Moskovského chovateľa som našla naozaj kuriózne sfarbenie. http://ridgeback.by.ru/my.shtml
Čo si o tom myslíte? Iste si väčšina z Vás myslí, že nepozorný majiteľ neustrážil suku v dobe hárania a tá bola okrem ridgebacka nakrytá aj napr. práve dobermanom. V každom prípade je treba pri výskyte neočakávaného zafarbenia jedincov vo vrhu a obzvlášť ak sme sami na pochybách previesť overenie pôvodu šteniat, a až potom robiť objektívne závery, len tak sa môžeme vyhnúť nechutným diskusiám a sklamaniam, avšak vysvetlenie je mnohokrát oveľa jednoduchšie ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Šteniatká, ktoré vidíte na obrázku sú so spojenia ruských ridgebackov Šampióna viacerých krajín Ezopa a suky Xolli.
Ezop = (O: Ch Sabu Alexander of Shangara (JAR) x M: Ekzotik Lend Iden)
Xolli = (O: Ch Sabu Alexander of Shangara x M: Eva)
Ezop aj Xolli sú potomkovia Sabu Alexandra of Shangara úspešného ruského plemeníka dovezeného z Afriky. Majiteľka Xolli p. Vasilčiková Elena sa rozhodla pre spojenie 2 polosúredencov teda pre úzku príbuzenskú plemenitbu (imbriding 1,1) na Sabu Alexandra of Shangara, aby zabezpečila zachovanie a upevnenie jeho výnimočných exteriérových a iste aj povahových vlastností. Z tohto spojenia sa narodilo 12 zdravých šteniat (8 psov, 4 suky) s korektnými ridge avšak 4 z nich mali čiernu farbu s pálením. Chovateľka žila v nádeji, že sa šteniatka po výmene šteňacej srsti prefarbia. Bohužiaľ nestalo sa tak. Našťastie všetky šteniatka, aj tie korektne ale aj tie nekorektne sfarbené sa dostali ku milujúcim majiteľom a aj keď ich neuvidíme na výstavách sú aspoň kuriozitou.
Ak sa teda zamyslíme nad tým, že chovateľka robí premyslenú príbuzenskú plemenitbu tak sa jej asi nestalo, že suku neplánovane nakryl aj iný pes.
Takže ako to vlastne je? Už v roku 1941 bol podrobne popísaný pokus skríženia vlka s čiernym nemeckým ovčiakom. Z tohto spojenia sa narodilo 13 šteniat, z toho bolo 7 vlkošedých a 6 čiernych. Pri nasledujúcom párení týchto vlkošedých šteniat medzi sebou bolo v ďalšej generácii pozorovaných 17 šteniat vlkošedých a 3 šteniatka čierne s pálením. Z párenia čiernych šteniat medzi sebou bolo 12 šteniat čiernych a 3 šteňatá čierne s pálením.
Z uvedeného výsledku je zrejmé, že vlk bol genotypu Aat a čierna suka bola genotypu Asat (vysvetlím ďalej). Vo vrhu prvej generácie sa neobjavilo žiadne šteňa s pálením. Aj to je v prírode možné. Recesívna alela zostala v tejto generácii tzv. utajená. Pozorované štiepne pomery sa obyčajne približujú očakávaným štiepnym pomerom až pri hodnotení veľkého počtu jedincov, z niekoľkých vrhov
Z praxe vieme, že recesívna vlastnosť môže zostať utajená aj niekoľko generácií. S každou ďalšou generáciou sa len znižuje pravdepodobnosť, že ju rodičovský pár mal. Ak ju má jeden z rodičov, odhalenie nositeľa recesívnej alely môže trvať veľmi dlho. Len príbuzenská plemenitba dáva pre výskyt recesívnych alel tým väčšiu šancu výskytu, čím užšiu príbuzenskú plemenitbu prevádzame.
Teraz však konkrétny prípad zjednodušene:
Ezop a Xolli sú heterozygoti Ayat – žltý jedinci, ktorí však nesú na jednej z alel aj sfarbenie pálené. Čo vznikne ich spojením?
Všeobecne sa uvádza, že sfarbenie psov kontroluje celkom 10 génov z celkom 10 lokov (miest na chromozome, kde sa gén nachádza) a tie sú označované písmenami: A,B,C,D,E,G,M,P,S a T.
Niektoré z týchto génov majú len dve kvalitatívne odlišné formy – alely, ktoré sú voči sebe dominantné a recesívne. Iné gény sú viacalelové a tie potom tvoria celé alelické série so vzájomnou dominanciou a recesivitou medzi- sebou navzájom. Vzájomné interakcie medzi týmito génmi dávajú výsledné sfarbenie psa.
Gen A jeden z najkomplexnejších génov, ktorý má popísaných 5 alel.
Za pálené sfarbenie je zodpovedná alela at , ktorá je recesívna voči všetkým ostatným genu A, to je As - čiernemu sfarbeniu, Ay - žltému , A - vlkošedému, asa - sedlovému. Teda všetky ostatné sú voči nej dominantné, čiže alela at sa môže presadiť iba vtedy ak aj na druhom párovom chromozóme je tá istá alela čiže jedinec je homozygot atat.
Gen E – alely tohto génu kontrolujú zasa distribúciu čierneho alebo hnedého pigmentu v srsti. Alely génu A sa môžu prejaviť len vtedy, ak je jedinec typu E-(pomlčka znamená, že na druhom párovom chromozóme je rovnaká alebo akákoľvek recesívna alela, to teda znamená, že momentálne je jedinec EE alebo Ee – pomĺčka má rovnaký význam u všetkých génov)
Alela E dovoľuje normálnu distribúciu pigmentu v srsti podľa toho akého je jedinec genotypu v géne. Ak je však jedinec genotypu ee bude geneticky žltý. Pretože alela je nadradená ku všetkým alelám typu A. Čiže žltý jedinci budú aj všetci nasledovní: As-ee, Ay-ee, asa-ee, atatee. Pre úplnosť tohto pojednávania je treba uviesť, že sa predpokladá, že genotpypu ee sú žltý jedinci týchto plemeien: bígel, dalmatín, anglický seter, zlatý retríver, írský seter, labradorský retríver, pointer, pudel, čau-čau, kokršpaniel, flied španiel a ako sa zdá môže to byť aj ridgeback.
V Čechách sa na výstave objavil kuriózny RR a to čierny jedinec psík Argentinus Camisha Pragensis. Ak by DNA test potvrdili, že psík je potomkom Adara z Lukovského dvora a Camilli Bohemia Checko tak by to bolo jednoznačným potvrdením, že aj RR môže byť napr. ako genotypu AyAyE-, tak aj AsAyee, či AyatE-
Odkiaľ Rhodézsky ridgeback nesie alelu pre pálenie či pre čiernu farbu?
Všetci vieme ako vznikol RR, ....“európsky chovatelia sa začali venovať aj exteriérovej stránke a pôvodného psa domorodcov krížili s mnohými európskymi plemenami...erdelteriér, bloodhaund...“
Bloodhaund je povedzme genotypu asaatEe
Pôvodný africký pes zasa genotypu AsAyee
Ich spojením vznikne:
asaatEe
AsAyee
asa E asae atE ate
Ase AsasaEe
Čierny Asasaee
žltý AsatEe
čierny Asatee
žltý
Aye AyasaEe
Žltý Ayasaee
žltý AyatEe
žltý Ayatee
žltý
Ako vidíme žltí jedinci z tohto prikríženia bloodhaunda sú však jedinci rôzneho genotypu ktorých však môžeme použiť v ďalšej plemenitbe ak spĺňajú aj exteriérové požiadavky šľachtiteľov ridgebacka. A tí potom svojmu potomstvu ďalej odovzdávajú alely génu A ako pre žlté sfarbenie tak aj pre sedlové a aj pre čierne s pálením či aj pre čierne. Takže je pravdepodobné, že ridgeback môže niesť dodnes na alelách génu A aj tieto farby.
Ak si z tohto spojenia zvolíme pre ďalšiu plemenitbu dvoch rovnakých heterozygotov
Napr. AyatEe vzniknú nám nasledovní možní jedinci:
AyatEe
AyatEe AyE Aye atE ate
AyE AyAyEE
Žltý AyAyEe
žltý AyatEE
žltý AyatEe
žltý
Aye AyAyEe
Žltý AyAyee
žltý AyatEe
žltý Ayatee
žltý
atE AyatEE
žltý AyatEe
žltý atatEE
pálený atatEe
pálený
ate AyatEe
žltý Ayatee
žltý atatEe
pálený atatee
žltý
Ak si vyberieme pre spojenie dvoch jedincov žltých jedincov genotypov Asatee a
AyatEe zo spojenia nám vzniknú nasledovní možní jedinci:
Asatee
AyatEe Ase ate
AyE AsAyEe
Čierny AyatEe
žltý
Aye AsAyee
Žltý Ayatee
žltý
atE AsatEe
čierny atatEe
pálený
ate Asatee
žltý atatee
žltý
Toto je teda jedna z možných záhad kurióznych ridgebackov.
Ďalšie gény, ktoré majú vplyv na sfarbenie ridgebacka sú polygény umbrous. Výsledkom ich pôsobenia môže byť napríklad zmena Ay žltých jedincov do sfarbenia sobolieho. U týchto jedincov sú niektoré žlté chlpy zakončené čiernymi končekmi. Bežne to pozorujeme na hlave, hrudi, chrbte a chvoste. Ak je týchto chlpov viac hovoríme o sfarbení soboliom. Je treba si zapamätať, že sa vyskytuje u jedincov Ay, nikdy nie u jedincov ee. U niektorých plemien môže byť toto zafarbenie žiadúce, u ridgebacka však nie je a preto je len a len na chovateľoch aby cielenou selekciou toto sfarbenie z chovu odstránili.
Za strakatosť sfarbenia je zodpovedný gén S a jeho alely. S – kontroluje jednotné sfarbenie po celom tele psa bez strakatosti. Si – kontroluje prejav tzv. Írskej strakatosti s výskytom bielej na ploche menšej ako 20% tela. U niektorých plemien s jednotným zafarbením tela sa vyskytujú malé biele škvrny na rôznych miestach. Genetická kontrola bielych škvŕn je zložitá, pretože do nej zasahuje množstvo rôznych polygénov a preto je variabilita strakatosti veľká. Ak sú však biele škvrny u daného plemena nežiadúce, je treba týchto jedincov vyraďovať z chovu príslušnou selekciou. Vždy však musíme mať na zreteli veľkosť populácie a množstvo jedincov, ktorých by bolo možné (únosné) z chovu vyradiť a ktorých je nevyhnutné z chovu vyradiť. Toto musíme zvažovať pri každej selekcii akéhokoľvek znaku.
Gén B a sfarbenie nosa – na rozdiel od sfarbenia oka je sfarbenie nosa úplne kontrolované génmi, ktoré rozhodujú o sfarbení osrstenia. Jedinci genotypu B- majú nos tmavý, čierny a jedinci bb nos hnedý.
A aby to bolo ešte trocha komplikovanejšie, zosvetlením čiernej pigmentácii produkovanej alelou As dostávame čokoládové sfarbenie a jedinec takejto farby je genotypu As-bb. Alela b, ako teda vieme kontroluje prejav hnedého pigmentu a je recesívna voči alele B. Môže sa prejaviť len u homozygotov bb. Takýto jedinci sú potom hnedí, červení alebo žltí podľa vzájomného pôsobenia ďalších génov jedným z nich je napríklad gén D. Alela d znižuje intenzitu pigmentácie až do sfarbenia krémového s ovplyvnením aj sfarbenia kože a dúhovky oka. Na intenzitu pigmentácie môžu mať vplyv ešte aj alela cch a gény, ktoré nazývame rufus. Tieto polygény ovplyvňujú expresiu alel Ay aj e. Intenzita pigmentácie potom veľmi kolíše napr. ak porovnávame jednotlivé línie či plemená medzi sebou. Je zaujímavé, že svetlejšiu pigmentáciu je jednoduchšie dosiahnuť selekciou ako intenzívnejšiu pigmentáciu. Z toho usudzujeme, že rufus polygény pre svetlejšiu pigmentáciu sú dominantné nad rufus polygénmi pre tmavšiu pigmentáciu.
Alely b a d taktiež kontrolujú sfarbenie oka. Jedinci bb majú oko obvykle svetlejšie ako jedinci B-, a tak isto jedinci dd majú oko svetlejšie ako D-. Väčšina autorov uvádza, že tmavé sfarbenie oka je dominantné nad sfarbením svetlejším.
Gen – Ma – kontrolujúci tvorbu masky. Maska je kontrolovaná jedným génom veľkého účinku, ktorý je dominantný nad sfarbením bez masky.
Termín maska sa používa pre vyjadrenie pigmentácie hlavy. Táto pigmentácia však musí zasiahnuť celú prednú časť hlavy a uši. Maska sa prejavuje u jedincov Ay, asa, at. Nemôže sa prejaviť u jedincov As ani ee. Jedinci ee totiž nemôžu mať tmavý pigment nikde na tele.
