Dr. Zoldág László - Genetika chovu psov a dedičné choroby.
Preklad: Adriana Friedrichová

Chovné zviera všeobecne musí spĺňať nasledovné predpoklady:
dobrý zdravotný stav, vyrovnaná nervová sústava a danému plemenu zodpovedajúci charakter, neprítomnosť najdôležitejších poznateľných alebo nejakým spôsobom zistiteľných dedičných chorôb.

Suka zvykne byť použitá v chove z rôznych dôvodov, ale najčastejšie sú to: suka je členom rodiny, ktorej členovia sa rozhodnú, že suka by už zo zdravotných dôvodov mala mať aspoň 1x šteniatka, ak chovateľ chce vychovať pár šteniat, hlavne súk pre svoj ďalší chov. Takto sa väčšinou aj podarí získať celkom dobrý chovný materiál, hlavne ak šteňatá pochádzajú z dobrého spojenia, chovateľ kúpi už hotovú chovnú suku za účelom ďalšieho chovu, to však nie je až taký častý prípad, nakoľko chovné zviera a ešte ku tomu kvalitné málokto predá, suka je zaradená do chovu na základe zodpovedajúcich genetických daností, ale musí zapadať aj do chovateľskej koncepcie. Tento prípad je tiež pomerne ojedinelý. Túto metódu používa len pár chovateľov väčšinou už so zvučným menom. Niekedy sa ale stáva, že chovatelia predajú aj hodnotného alebo aspoň veľmi nádejného jedinca, ktorý potom v rodinnom prostredí, v malých CHS (v lepšom prípade podľa rád chovateľa) privádza na svet potomstvo.

Pred samotným krytím suky však musíme zvážiť niekoľko dôležitých hľadísk, a to nasledovných: čím viac chýb a nedostatkov má samotná suka, tým ťažšie bude nájsť pre ňu takého partnera, ktorý všetky tieto nedostatky vie kompenzovať, prípadne úplne eliminovať, veľké chyby čiže nedostatky veľmi vzdialené od ideálu sa korigujú oveľa ťažšie ako chyby malé, suku disponujúcu viacerými prednosťami nesmieme kryť takým samcom, ktorý má práve v týchto vlastnostiach chyby, chyby v zložitých kvantitatívnych znakoch, resp. vlastnostiach (stavba tela, uhlenie končatín, forma hlavy) sú ťažko korigovateľné, výmenou 1 generácie už absolútne nie, naproti tomu jednoduchšie kvalitatívne vlastnosti, určované aj menším počtom génov, je možné napraviť v dobe kratšej (napr. farba oka, farba a dĺžka srsti).
U vlastností s jednoduchou dedičnosťou, dosiahneme výberom vhodného partnera už v 1 generácii to, že potomkovia majú požadované fenotypové vlastnosti. Čím je teda suka kvalitnejšia z chovateľského hľadiska, tým je jednoduchšie nájsť pre ňu vhodného psa a tým väčšia je pravdepodobnosť, že aj potomkovia budú mať požadovanú kvalitu. V praxi nemá príliš veľký význam dlho meditovať o tom, akými metódami začať, chovateľské pomery a podmienky sú totiž viac menej dané.

Úspešný chov teda začína výberom kvalitnej suky.
Výber vhodnej suky i psa začína posúdením fenotypu a genotypu jedinca (ak je to možné tak ešte pred jeho kúpou). Chovnú hodnotu jedinca však ovplyvňujú aj potomkovia.
Pri výbere jedinca teda berieme do úvahy 3 hľadiská:
fenotyp,
genotyp,
chovná hodnota.

Fenotyp – vonkajší zjav zvieraťa nemôže vykazovať zjavné chyby a chyby dedičného charakteru. Je beznádejné stavať na skutočnosti, že suka popri zjavných a dedične podmienených chybách prenáša na potomstvo aj dobré vlastnosti a gény. Tieto predpokladané znaky sa totiž viac menej viažu na kvantitatívne než na kvalitatívne vlastnosti, ktorých dedičnosť je ťažko sledovateľná, nakoľko sú ovplyvňované viacerými génmi.

Genotyp – genetická hodnota jedinca a dôležité hľadiská výberu.
Na stanovenie tejto hodnoty potrebujeme brať do úvahy celé príbuzenstvo – pravých súrodencov, rodičov, prarodičov, polovičných súrodencov, súrodencov rodičov (tety, ujov), potomkov pravých súrodencov, potomkov pravých súrodencov rodičov (sesternice, bratrancov), teda blízke aj vzdialenejšie potomstvo. Toto príbuzenstvo zobrazuje populáciu, ktorej výkony a vlastnosti v ohraničenej miere stanovujú genetickú hodnotu nášho chovného jedinca.

Chovná hodnota jedinca – to je jeho genetická charakteristika, ktorú získame na základe preverenia potomstva. Pri označení genetickej hodnoty jedinca musíme brať do úvahy oboch jeho rodičov, pretože všetci potomkovia tohto páru dostali od každého z nich po 50% genetického materiálu. Je jednoznačné, že čím viac potomkov vieme preveriť, tým sa stane ocenenie jedinca presnejším a dôveryhodnejším. V chove psov je veľký počet potomkov reálny, a to robí metódu ocenenia jedinca na základe hodnotenia potomstva veľmi dobrou. Obzvlášť veľký význam to má pre ocenenie chovnej hodnoty samcov. Ak chceme ohodnotiť chovnú hodnotu mladej suky, ktorá ešte nemá potomstvo, môžeme hodnotiť len fenotyp a genetickú hodnotu na základe hodnotenia príbuzenstva.

Fenotyp suky.
Čím je suka staršia, tým je jednoduchšie ohodnotiť ju na základe vonkajších znakov. Pred 8 týždňom veku nemá hodnotenie zvláštny význam, nakoľko v tomto veku je ešte máločo vidieť z neskoršieho fenotypu. U mladých zvierat je obzvlášť dôležité, aby ukazovali potrebný záujem o okolie, teda aby boli zvedavej povahy a aby sa neľakali nezvyčajného hluku či určitých optických javov. Ľakavosť totiž nie je žiaduca vlastnosť. Hodnotenie jedinca a pozorovanie jeho povahy nerobíme nikdy v prostredí, na ktoré je šteňa zvyknuté, a v kolektíve jeho súrodencov, ale osamotene a na novom, pre šteňa neznámom mieste. Nie je jedno ani to, kedy túto skúšku prevádzame. Po jedení alebo ihneď po prebudení sú šteňatá nemožné, počas hier sú naopak činné, živé, zvedavé. Zvlášť pozorne si všímajme niektoré znaky viditeľné už v tomto veku šteňaťa, ako napr. pevnosť stavby tela, dobré uhlenie končatín, rovné nohy, dobrá chôdza bez potkýnania sa a nie ťarbavá – kačacia. Dobré je pozrieť si aj zuby, a to skus, postavenie rezákov. Je dobré vedieť, že predkus rastom nezmizne, maximálne sa rastom spodnej čeľusti ešte prehĺbi, dokonca aj z nožníc sa ešte môžu vyvinúť kliešte. Podkus sa naopak vekom zmierňuje.

PRÍBUZENSTVO SUKY ALEBO GENOTYP

Súrodenci sú najbližší príbuzní mladého jedinca a títo majú byť podľa možnosti čo najvyrovnanejší, t.j. majú ukazovať jednoliaty obraz, teda vlastne sa majú podobať. Vrh je tým vyrovnanejší, čím viac sa na seba súrodenci podobajú. Výber jedinca z nevyrovnaného vrhu, kde sú súrodenci veľmi rôznorodí, čo sa týka výšky, váhy, stavby tela atď. nebýva najšťastnejší. Rôznorodosť šteniat vo vrhu totiž poukazuje na to, že daný rodičovský pár nie je geneticky dosť stabilný. Z takéhoto vrhu nevieme ani o jednom jedincovi, čo sa z neho vyvinie. Náležitú pozornosť treba venovať aj sfarbeniu. U plemien, u ktorých sa vyžaduje jednoliate sfarbenie, je posúdenie pomerne jednoduché. U plemien s určitou strakatosťou, napr. írskou, t.j. strakatosť ohraničená maximálne do 20% povrchu tela, suka pochádzajúca z vrhu, kde mali súrodenci značne veľké biele znaky, aj keď ona sama nie, nie je tiež najvhodnejším výberom. O očakávanej stavbe tela a iných vlastnostiach nám môžu veľa napovedať starší súrodenci z predchádzajúcich vrhov tohto rodičovského páru. Ak takýchto súrodencov suka má, v každom prípade majú informácie o nich pre nás neoceniteľnú hodnotu. V chove psov to totiž nie je až tak celkom bežné, že vieme ohodnocovať aj starších súrodencov, alebo väčšinou len niektorých, a to práve tých výstavných. Ak sú veľké rozdielnosti medzi súrodencami jednej krvnej línie, znamená to genetickú labilitu tejto línie, čo pre nás konkrétne znamená, že v budúcnosti môžeme počítať s každou možnosťou, a teda prognóza je takmer nemožná. Ak majú však súrodenci veľa spoločných znakov a tieto zapadajú do skupiny žiaducich, máme nádej, že aj naša vybraná suka sa bude vyvíjať týmto smerom. Čím viac takýchto dobrých spoločných znakov a vlastností súrodenci majú, tým je šanca dobrého výberu väčšia. Naopak, nie veľmi nadpriemerní súrodenci, spestrení ešte aj chybami, resp. nežiaducimi vlastnosťami, nám naznačujú veľkú opatrnosť pri výbere. Respektíve hovorí to o tom, že výber jediného fenotypovo pekného jedinca z vrhu je z genetického hľadiska jednoznačne nie sľubným výberom. Takéto chovateľské rozhodnutie je krátkozraké a vôbec neberie ohľad na kvalitu budúcich generácií.

Ďalším dôležitým príbuzenstvom je matka. V tom šťastnejšom prípade svoju budúcu chovnú suku môžeme porovnať so súrodencami a s matkou. Matka je so šteňatami v 50% príbuzenskom vzťahu, ak sa však nejedná o potomkov z úzkej príbuzenskej plemenitby. To teda znamená, že aspoň s polovicou šteňaťa je rovnorodá, totožná. Matka však ako z fenotypového, tak aj z genotypového hľadiska znamená oveľa viac pre šteňa. V najútlejšom veku šteniat je matka tým najdôležitejším faktorom formovania ich správania a vývoja ich charakterových čŕt. Preto je veľmi dôležitý dobrý charakter matky, jej vyrovnanosť, dobre vyvinutý materinský pud a schopnosť vychovávať šteňatá. Dobrá matka vychovávajúca šteňatá nie je agresívna voči svojmu okoliu! O budúcich rozmnožovacích schopnostiach našej chovnej suky hovoria reprodukčné údaje matky. Veľkosť vrhov, mliečnosť suky, starostlivosť o šteňatá, bezproblémový priebeh pôrodov, to sú všetko údaje, ktoré tiež ovplyvňujú naše rozhodovanie. Dosť málo chovateľov venuje dostatočnú pozornosť dobrým rozmnožovaco-biologickým danostiam suky. Pritom plemenu zodpovedajúca veľkosť vrhov, bezproblémový pôrod, dobrá mliečnosť, dobrá starostlivosť o vrh, to sú dôležité reprodukčné danosti, ktoré očakávame aj od potomstva pre ďalší chov. Tieto dôležité vlastnosti môžeme zistiť len poznaním matky.

Otec, ako ďalší dôležitý príbuzný, dáva šteňatám druhých 50% genetickej výbavy. Je veľmi žiaduce, aby potomstvo chovnej suky pochádzalo od psa, ktorý má dobré dedičné schopnosti. Potomstvo geneticky neovereného, neznámeho otca, môže byť z hľadiska fenotypového veľmi pekné, ale skrýva v sebe aj veľmi neistú budúcnosť.

O chovnej hodnote jedinca vypovedajú aj jeho ďalší vzdialenejší príbuzní, avšak údaje jedného či dvoch vzdialenejších príbuzných nedávajú veľa oporných bodov.
Pár nadpriemerných, nádherných sesterníc či bratrancov alebo nejaká vynikajúca teta neznamenajú veľa, veď hrou pravdepodobnosti a náhody gény práve týchto príbuzných môžu chýbať našej suke. Ak sa však nejakou šťastnou náhodou predsa len dostaneme ku chovným údajom veľkej väčšiny príbuzných, potom je veľmi žiaduce, aby medzi nimi bol čím väčší počet výborných chovných jedincov. V takom prípade aj vzdialenejší príbuzní môžu ovplyvniť naše rozhodnutie.

Pri preverovaní príbuzenstva treba venovať veľkú pozornosť aj výskytu rôznych dedičných chorôb a anomálií. Ak niektorý potomok či iný príbuzný rodičovského páru vykazuje takúto chorobu či anomáliu, treba danú rodinu považovať za zaťaženú, a teda aj vybraného potomka tohto rodičovského páru berieme ako perspektívne možného nositeľa chyby dovtedy, kým sa o opaku nepresvedčíme.

Chovná hodnota suky.
Chovná hodnota suky sa ukáže až v jej potomstve. Teda pri výbere suky pre chov jej chovnú hodnotu ešte nepoznáme, a preto práve až dobrí, či menej dobrí potomkovia ovplyvňujú naše rozhodnutie o ponechaní či neponechaní suky v ďalšom chove. Určenie chovnej hodnoty psa má väčší význam. V praxi sa stráca význam vyjadrenia chovnej hodnoty suky, ak ju kryjeme vhodným psom dobrej chovnej hodnoty.
preklad: Adriana Friedrichová, poradca chovu, 10/2002