Slovenčina English
homepageBreeders diaryPregnancy calendar
všetko o RR
štandard
RR magazín
publikácie
inzercia šteniat
výstavy
archív
Vstup do databáz
Vstup do databáz
chovateľstvo
krycí psi
chovné suky
šampióni
www links
osobné stránky
chovatelia
užitočné linky
RR v núdzi
RR Shop
 
 
kontakt
Rhodesian Ridgeback SK 20years
Späť
Chov ridgebackov na Slovensku - Kam sa uberieš?  
Autor: Adriana Friedrichová| Streda, 09.10.2002 | Téma: Riadenie chovu RR na SK (3848 čítané)
 
Vážení chovatelia, majitelia a priatelia Rhodézskeho ridgebacka. Nedá mi nereagovať na rôzne informácie, z ktorých sa ku mne mnohé dostávajú síce len sprostredkovane, ale predsa. Bez vánku sa vraj ani lístok nepohne.
Určitá skupina ľudí chce vraj vytvoriť nový chovateľský klub. Chovateľ XY chce opäť otvoriť otázku potreby plnochruposti chovných jedincov. Chovateľka XYZ žiadala zmiernenie podmienok pre zaradenie do chovu, čo sa DBK týka.

Vážení priatelia. Som jednou zo 7 zakladajúcich členov klubu. Klub bol založený v roku 1994 a začal pracovať vďaka nadšeniu hŕstky ľudí, ktorí boli ochotní venovať svoj čas a niektorí i určité finančné prostriedky tomuto začínajúcemu klubu. Členskú základňu tvorilo pár ľudí. Dnes po 8 rokoch činnosti evidujeme v klube takmer 250 členov. Utešený nárast, že? Dnes už náš klub usporadúva akcie a vydáva informačné a propagačné materiály na takej úrovni, že nám to závidia aj kluby už s 30 ročnou tradíciou. To, že náš klub dnes pracuje ako pracuje, je zásluha opäť hŕstky ľudí, ktorí nezištne pre tento klub pracujú, ale v prvom rade je to obrovský entuziazmus manželov Tušanovcov, ktorým ja osobne touto cestou vyjadrujem vďaku.
Náš klub už nadviazal aj spoluprácu s mnohými európskymi i svetovými klubmi a začína byť rešpektovaný ako klub s dobrými aktivitami i dobre postaveným chovateľským plánom.

Človek by si teda teraz položil otázku: „ Čo sa vlastne našim členom nepáči?“
Ak chcú niečo zlepšiť či zmeniť, môžu sa predsa aktívne zapojiť do organizovania výstav, klubových dní, môžu prispievať do spravodaja, resp. ho aj celý vydávať. Môžu prispievať k aktualizácii klubovej webstránky, ktorú mimochodom pani Tušanová urobila pre klub bezplatne. Do práce sa však nikto nehrnie, čiže problém treba hľadať inde.
V čom je problém? Problém je v silných emóciach, ješitnosti a hlavne nevedomosti niektorých členov. Problém je tiež v tom, že práve psík niekoho z Vás alebo jeho potomok nemá zub alebo má pozitívnu DBK a Vy namiesto toho, aby ste hľadali príčiny neúspechov vo Vašom chove, chcete radšej zmeniť podmienky, všetko zjednodušiť, zničiť 8 ročnú prácu ľudí, ktorí svoj voľný čas venujú študovaniu literatúry, genetike, hľadajú a analyzujú príčiny niektorých neúspechov slovenského chovu, konzultujú problém s odborníkmi a sledujú smerovanie a chov zahraničných klubov. Nechcem zovšeobecňovať, ale najnespokojnejší sú obyčajne tí, čo tomu rozumejú najmenej.

Osobne som sa stretla s “chovateľom“, ktorý prišiel so svojou sučkou za krycím psom, a keď som sa ho ako náhodný aktér opýtala, aký pôvod má jeho sučka, lebo sa mi páči, nevedel mi povedať ani meno otca, nie to ešte nejakých predkov z ďalších generácií, či akékoľvek iné informácie.

Ďalší chovateľ sa sťažoval, že šteniatka z jeho vrhu majú veľa zdravotných problémov (epilepsia) a noví majitelia sú nešťastní. To, že urobil veľmi úzku príbuzenskú plemenitbu sa dozvedel až vtedy, keď mu došli rodokmene šteniat.

Ďalší nemenovaný chovateľ nakryl svoju chovnú suku s množstvom fenotypových
i genotypových nedostatkov už 4 krát! Dvakrát ju nakryl tým istým príbuzným krycím psom. V oboch týchto vrhoch sa vyskytla neplnochruposť, ako aj pomerne veľa čiernych pesíkov. A ja ešte predpokladám že aj zalomené chvosty – nezverejnené. (V rodokmeni šteniat sa v 3. generácii vyskytuje 2 x Affirmed Ropotamo i Afra z Africké savany a Affirmedova matka Merigalś Elanda ešte raz v 5 generácii.) To, že táto príbuzenská plemenitba na menovaných spoločných predkoch nie je vhodná, potvrdilo aj ďalšie spojenie dcéry tejto suky (avšak od iného otca) s tým istým krycím psom. U šteniat sa tiež vyskytla neplnochruposť. Ja by som očakávala, že chovateľ sa zamyslí, a ak chce aj v budúcnosti chovať, tak si zaobstará suku úplne inej krvi a podľa možnosti nezaťaženú genotypovými i fenotypovými nedostatkami. Čo však urobil chovateľ? Nakryl suku aj štvrtýkrát tým istým psom za účelom zabezpečenia pokračovateľky svojho chovu.
Čo sa stalo z hľadiska genetiky?
Rozšíril sa počet nositeľov neplnochruposti z 2 na XY jedincov!
Tento rodičovský pár (suka i pes) sú obaja nositeľmi neplnochruposti. Neplnochruposť je recesívny znak voči plnochruposti. Ich spojením sa rozšíri v populácii počet heterozygotov (skrytých nositeľov), recesívnych homozygotov (neplnochrupých jedincov) a tiež aj dominantných homozygotov (jedincov, ktorí sú plnochrupí a tento nežiadúci znak nenesú). Avšak rozpoznanie dominantného homozygota od heterozygota je možné až v ďalšej plemenitbe. Dovtedy musíme všetkých súrodencov, čo len jedného postihnutého jedinca, považovať za možných heterozygotov (nositeľov), až kým sa nedokáže opak!

Čo teda robiť?
Seriózny chovateľ k takto feno a genotypovo zaťaženej suke musí hľadať partnera výborného vo fenotype a už overeného v genotype. Jedinca, ktorý je veľmi dobrý v znaku, v ktorom je suka zlá, čiže je plnochrupý a nie je ani heterozygotom (teda utajeným nositeľom) čo nám potvrdia jeho potomkovia. Dominantný homozygot nemá v potomstve ani jedného neplnochrupého jedinca. Nájsť takého však dá iste veľa práce. Potrebujete obetovať hľadaniu mnoho času, trpezlivosti a aj peňazí, kedže internet nie je zadarmo a potom aj vycestovanie za takýmto jedincom je finančne náročnejšie, nakoľko ho nenájdete v najbližšom meste a možno ani štáte. Ale o tom chovateľstvo je!!! To nie je nakrytie hocakej suky hocakým psom (najlepšie tým, ktorý býva najbližšie) a potom snaha o zmenu chovateľských podmienok podľa toho čo dané spojenie dá.

Ja osobne chcem chovať RR na európskej úrovni. Ako občan chcem, aby sa Slovensko stalo členským štátom EÚ a ako chovateľ chcem, aby môj chov spĺňal podmienky stredoeurópskeho chovného systému, čo v praxi znamená chovať DBK negatívne, plnochrupé, feno i genotypovo vyrovnané zvieratá a hlavne všeobecne zdravé. Všetci renomovaní európski i svetoví chovatelia také zvieratá chovajú.

Akú úroveň má Európsky chov?

Odpoveď na túto otázku nájdete v knihe chovateľa, človeka ktorého meno vyvoláva vo svete RR dodnes rešpekt a úctu aj keď on sám už nie je medzi nami: Stig Carlson – Rodézsky ridgeback vo svete (1998).

„Rakúsky klub povoľuje chov len u zvierat, ktorých vyšetrenie na DBK ukáže negatívny výsledok. Avšak klub dokladuje len 40 prevedených RTG vyšetrení, čo môže vyvolávať otázky o štatisticky vypovedajúcej schopnosti týchto údajov. Okrem toho je zaujímavé, že okrem 4 zvierat, u ktorých bol výsledok hraničný, boli všetky röntgenované zvieratá negatívne.“

Všimnite si dnešných chovateľov v Rakúsku ako sú napr. Ulrike Lichtenauer (CHS Ka-Ul-Lli´s Ridges) či Nina Maria Roth – Callies (CHS Chipangali´s), ktoré u svojich chovných zvierat dokladujú plnochruposť a DBK 0/0 resp. A/A až do tretiej generácie predkov.

Fínsko: Opäť Carlson: „ Fínsky klub zaviedol opatrenia na potieranie dedičných chorôb, všetci chovní psi musia byť vyšetrení röntgenologicky na DBK. V minulosti, v rokoch 1988-97 bolo zröntgenovaných 37% populácie ridgebackov, pričom len 5% bolo DBK pozitívnych.“

Holandsko: Carlson - „Oficiálnou politikou holandského klubu vo vzťahu ku DBK je postoj, že do chovu môžu byť pripustené zvieratá s hodnotením A a B. Holandská štatistika udáva pomerne nízky stupeň dedičnosti dysplazie asi 25%. Na strane druhej ukazuje, že asi 20% RR, ktorí podstúpia toto röntgenologické výšetrenie trpí ľahkou či strednou (2,3 resp. C,D) formou dysplazie. To znamená, že holandský klub by mal tejto chorobe venovať zvýšenú pozornosť.“

Ako začínali chov v Čechách?
Moravský klub na začiatku len evidoval DBK a v chove sa snažil o spájanie DBK pozitívnych zvierat len s DBK negatívnymi. Po určitom čase stanovil hranicu DBK na max. 2 u suky a 1 u psa. Dnes je to už len 1, ale dnes majú už aj jedincov s DBK 4/4!

Ako je to v Nemecku?
Carlson: „Nemeckí ridgebaci sú na tom v medzinárodnom porovnávaní dobre, čo sa týka kvality, ale napriek tomu nie je ani účasť na výstavách ani všeobecná kvalita na takej úrovni ako by sa dalo očakávať. Hlavným dôvodom tohto stavu je nešťastné rozštiepenie do 4 rôznych klubov, pričom klubové hranice neumožňujú vzájomné uznávanie chovov!“
Áno. Napr. RRCD zaraďuje do chovu jedincov s DBK A a B, pričom jedinci s DBK B musia byť v chove spojení len s negatívnym partnerom, a taktiež povoľujú chýbanie dvoch prvých premolárov alebo jedného iného zubu. Naopak DZRR vyžaduje striktne plnochruposť.

Tým chcem povedať toľko, že aj kluby, ktoré mali doteraz liberálnejší prístup napr. k samotnej DBK, teraz sprísňujú chovateľské podmienky, a my, ktorí sme podmienky doteraz držali na svetovej úrovni chceme naopak povoliť?

Komu budete o chvíľu predávať šteňatá ak nedodržíte kvalitu? Myslím, že Slovensko má už ten najväčší boom za sebou, že trh sa už pomaly nasýtil a okrem toho nekvalite robia veľmi silnú konkurenciu i množitelia bezpapierových RR! Ak chceme byť konkurencie schopní musíme dodržať kvalitu. Dokonca byť lepší ako chovatelia z bývalého západu.

Opýtajte sa napr. slovenských chovateľov nemeckých ovčiakov, ktorí sa donedávna hrdili tým, že majú takú dobrú kvalitu chovu, že sami Nemci kupujú ich šteňatá. Dnes o chov slovenského nemeckého ovčiaka nemá záujem nikto. Sú zaťažení DBK 3 a 4.

Budúci rok je pre nás dôležitý. V jeseni nás čaká výročná členská schôdza. Opäť, tak ako aj pred minulou Výročkou, aj teraz dostane každý člen domov poštou návrh na úpravy a zmeny v stanovách a chovateľského poriadku. Už teraz môžete premýšľať o svo- jich návrhoch na rôzne zmeny, či už v stano- vách klubu alebo chovateľskom poriadku. Náš klub predsa funguje na demokratických princípoch.

Rozhodnutie kam sa chov RR uberie je len a len na nás, na členoch. To, čo si odhlasujeme, to budeme mať. Ja Vám pri tomto rozhodovaní prajem, aby ste sa vedeli odosobniť, a aby zvíťazil zdravý úsudok nad ješitnosťou a emóciami.

Pri kúpe nášho prvého ridgebacka sme možno mnohí zaplatili daň z nevedomosti. Náš ridgeback je napriek tomu ten najúžasnejší pes na svete!
Skúsme sa však zamyslieť nad tým, že ak by sme si dnes opäť vyberali šteňa RR, z akého chovu by to malo byť a aké požiadavky by mal spĺňať?
Odpovedzme si na túto otázku a skúsme svojim hlasom ovplyvniť chovateľstvo na Slovensku tak, aby spĺňalo naše požiadavky.

Adriana Friedrichová, poradca chovu 10/2002

 

Copyright ©www.rr.sk . Obsah stránok podlieha autorským právam.
Kopírovanie akejkoľvek jej časti len so súhlasom autora a majiteľa stránok.
Všetky práva vyhradené!

                     © 2005 © 2017 www.rr.sk
Rhodesian Ridgeback klub Slovakia
Heslo: 
Číslo:   
napísali o nás
záujem o členstvo
kontakt
plánované akcie
klubové dni
klubové súťaže
povahové testy
Návštevy
Online:17
štatistiky
RR-shop