Ako to fungovalo doteraz?

Slovenský klub chovateľov ridgebackov dlhé roky intenzívne hlásal a šíril osvetu o osobnej zodpovednosti chovateľov. Vyprofilovali sa nám zodpovední chovatelia, ktorí vedia, že iba oni sami sa podpisujú za kvalitu každého jedného odchovaného šteniatka.

Pod touto ťarchou osobnej zodpovednosti, pri tak náročnom chove plemena akým je rodézsky ridgeback, niektorí chovatelia dlho nezotrvali. Taktiež sa na plemeno, hoc ako je moderné, neorientovali množitelia.

Slovensko si aj touto cestou dlhé roky budovalo dobré meno doma i v zahraničí. Získalo ho právnym a morálnym povedomím chovateľského klubu, osvetou, dobre postavenými chovateľskými pravidlami a hlavne zodpovedným prístupom samotných chovateľov za svoje odchovy.... a neposlednom rade chovateľskými výsledkami.

Viac v samotnom článku (žiaľ v dnešnej dobe už neaktuálnom) Funkcia klubu, riadeného chovu, chovateľstva, chovateľskej rady, kontrolórov vrhov a bonitácií, ktorý som písala ešte ako funkcionár chovateľského klubu v 2005. Bol niekoľko krát aktualizovaný tak, ako sa menili stanovy a chovateľský poriadok SKCHR. Avšak vždy v duchu osobnej zodpovednosti chovateľa za svoje odchovy.

Ostáva dúfať, že sa Slovenský klub chovateľov ridgebackov zamyslí nad súvislosťami svojich rozhodnutí a zmien a do budúcna nám nepribudnú spory, problémy s množiteľmi a nečestnými chovateľmi, ktorí môžu tento status (ne)zodpovednosti zneužívať. Varovným signálom nám môže byť aj rastúci počet zapísaných vrhov a nechcených šteniat v Európe, keď chovatelia necítia osobnú zodpovednosť za svoj chov v plnej miere. Necítia potrebu vzdelávania sa, často nevedia nič o štandarde a problémoch plemena, ba ani o kvalite svojho vrhu až do času kontroly vrhu chovateľským klubom.

Monika Tušanová, chovateľ

súvisiace články
- Chovatelia ridgebackov na Slovensku si môžu vydýchnuť!